SHOUNEN AI POVIEDKY

Tento diel by som chcela venovať sisi, pretoze sa pri jej komentaroch neuveritelne dávim od smiechu a strasne sa mi lubil jej komentar:

toto jsem u tebe četla nejčastěji a nejradši, ne ža bych to nějak nepochopila na poprvé ale prostě se mi to zavrtalo do mozgu a já nemohla mislet na Kitashiho! :) toto je prostě stebou mě spojené, nemohu se dočkat :)

a prave preto som tuto poviedku napisala aj dlhšiu, aby si mala čo čítať :o)

,,Kto ste,“ zopakoval Kito otázku. Jake sa k nemu rozbehol a objal ho. Kito sa ani nepohol  ,,Som tvoj otec,“ povedal so slzami Jake a odtiahol sa od Kita aby si ho ešte prezrel. ,,Nie vy... Ona,“ povedal Kito a ukazoval na Tobiasovu sestru ,,Manželka tvojho otca a teraz aj tvoja druhá mama,“ povedala s úsmevom Kathy ,,Haha..Moja matka zomrela pri pôrode a otca nemám. A nikdy som ho nepotreboval. Občas so cítil, že ho potrebujem no to som mal 5. Teraz ho nepotrebujem. Som samostatný. Kašlal ste na mňa keď som vás potreboval a teraz keď som samostatný sa mi vrhnete kolo krku s úsmevom a oznámite, že ste môj otec? Váš syn tam zomrel... Ja ním nie som... Som niekto iný a náhradu za matku nepotrebujem... Tak sa s tým zmierte. Zabudnite na mňa a ja sa teraz vrátim k svojmu životu... Zbohom,“ povedal Kitoa zlomil Tobiasovu pečať, roztrhol mágiou laná a rozutekal sa. Tobias ho však chytil za predlaktie a šupol späť na stoličku ,,Počúvaj, môžeš byť rád, že máš takého skvelého otca ako je Jake. Hľadal ťa celých 16 rokov. Vieš čo by som dal za to mať takého otca? Tak sa k nemu chovaj s úctou. JE to tvoj otec tak sa s tým zmier! Kito sa začal smiať. ,,Čo je tu k smiechu!“ Kitove oči boli stále smutné ,,Už ma s vami nebaví hrať túto hru. A ty ma láskavo pusti. Alebo.... Nechcel si ma zabiť? Kričal si, že sa pomstíš,“ povedal Kito ,,Alebo ti v tom nirčo bráni?“ spýtal sa Kito posmešne a pozeral sa Tobiasovi do očí. ,,Chcel by si ju aj potom čo by si zistil, že bola.....,“ prehovoril k Jakeovi. Pozrel sa na neho a pozrel sa do okna, kde svietil spln. Kitove prekrástne bledomodré oči sa zmenili v biele. Jediný kto pochopil bol Tobias. Kito mal niečo s upírmi. ,,Bola na pól upír na pól mág. Takže som niečo zdedil po nej. V splne sa mi menia oči na biele a keď vyčerpám určitý druh mágie dobíjam ho krvou a nestarnem. Naveky budem mať 16. Zbytok upírskych vlastností ako sú zuby, krv ako jedlo, fyzická sila a ostatné zdedil môj nevlastný brat. Nebol hrdý, že nie je nesmrtelný a nemá ani štipku mágie, lebo ja som zdedil mágiu z oboch strán. Zo začiatku ma nenávidel.. No teraz ma má rád a navštevujeme sa. Žije v ľudskom svete. Upíri ho zavrhli, kvôli smrteľnosti... Ja mám od upíra ďaleko ale ostávam tu. Nik ma nezavrhol....  Mali sme rovnakú matku. No iného otca. Ja mága on upíra. Preto zdedil viac vlastností no neviem či tie najlepšie,“ povedal Kito. Všetkým to vyrazilo dych. Napokon sa ozval Jake a prerušil to trápne ticho ,,A prečo so mnou nechcela mať dieťa?“ spýtal sa Jake. ,, Ako poloupír nemohla s mágom donosiť dieťa. Iba s úpirom. Preto som sa narodil skôr. Tak pôrod neprežila. Musel z nás jeden zomrieť a osud si vybral ju. Ona to vedela. Preto ti dala košom. Aby si sa netrápil. Žena čo jej pomáhala pri pôrode ma vzala pred behellovu bránu. Chcela pred Teshiho, tak jej to kázala matka. No pomýlila sa a ja som skončil u Behella. Postaral sa o mňa. Zamiloval sa do mňa, miloval sa so mnou a na moju žiadosť.. na moje úpenlivé prosby zo mňa spravil bojovníka,“ povedal Kito. ,,Ako to, že ovládaš umenie boja dedené po generácie, ktoré ovládal vrah mojich rodičov?,“ spýtal sa Tobias Kitashiho ,,Je to môj nevlastný otec. Muž s ktorým mala matka môjho brata“ „Ako sa volá tvoj brat?“ „Daai de Latome. A ak mu skrivíš čo i len vlások na hlave zabijem ťa. Kohokoľvek. Nemôže za to čo spravil jeho otec. Je iný ako on. A... Tvoji rodičia nezomreli len tak ako si myslíš,“ povedal Kito a Tobias ho chytil za ramená a začal ním triasť ,,Ako si to myslel, že nezomreli tak ako si myslím?! Hovor!“ kričal no Kathy ho odtiahla od Kita a zastavila ho tak skôr akoby Kitovi nejako ublížil. ,,On vie o ich smrti! Musí mi to povedať! Sú to aj tvoji rodičia“ „Je to ale aj môj syn. Tak sa od neho drž ďalej. Nechcem aby si mu ublížil.. Kito... smiem ťa tak volať,“ neznela to ako otázka „nechcem ti nahradiť matku, tú nikdy nenahradím a ja to viem. Len mi prosím daj šancu,“ povedala úpenlivo Kathy. Kito sa zodvihol prešiel k Tobiasovi a spýtyl sa ho ,,Chceš vedieť viac o smrti tvojich rodičov?,“ spýtal sa Kito,,Povedal by si mi to? Samozrejme, že chcem“Kito sa k nemu naklonila pritiskol svoje pery k Tobiasovým. Tobias cítil krásny, studený a jemný dotyk Kitovích pier. Cítil sa ako v nebi. Pochopil, prečo Kita Behell tak beznádejne miluje. azu sa tie pery odtiahly a ten úžastný pocit sa vytratil. Bol v ich domeV dome kde bolo jeho detstvo. Kde zomreli jeho rodičia. Pozrel vedla seba. Stál tam Kitashi. Ten si všimol spýtavý a nechápavý Tobiasov pohľad a tak sa usmial. Po prvýkrát sa skutočne usmial,,Slová sú zbytočné. Načo nimi plytvať keď mi aj tak neuveríš. Tak sa presveč na vlastné oči.,“ povedal Kito a pred nimi sa zjavili Tobiasovi rodičia a Daaiov otec. Všetci spolu. No Daaiov otec bol premenený na upíra. Bielo-červené oči a Tobiasoví rodičia sa nad ním skláňali. Držali ho a on trpel. Vtom Prehovoril Tobiasov otecna svoju ženu ,,Má záchvat. Potrebuje krv. Musím mu dať svoju. Je to náš priateľ. Spravil pre nás veľa. Teraz ho nemôžeme opustiť. Pomohol nám s Tobiasom i Kathy.Vďaka nemu sa Kathy narodila v poriadku a s Tobiasom nám taktiež pomáhal. Dával nám čo sme potrebovali. Musíme mu to vrátiť, Claire. Aj keby sme mali zomrieť. Urobil pre nás veľa. A Tobias a Kathy budú žiť,“ povedal a rozopop si košelu tak Daaiov otec nezniesol pokušenie a pil. Nestačilo to a pil i s Claire. Vtom okamžiku zvieral Kito Tobiasovu ruku. Vedel ako sa asi cíti. Vidí smrť rodičov... Tobias stisol Kitovu ruku pevnejšie. Bolo po všetkom. Spln zašiel a Daaiov otec nadobudol zdravú farbu. Začal plakať, keď zistil čo urobil. Triasol s mŕtvymi telami Claire a Toda asi 10 min. Napokon si to priznal. Sú mŕtvy a už sa nedá nič robiť. Pozrel im na krk. Dve ranky po bodnutí. Sú v ľudskom svete takže by ho prevrátil naruby faktom, že ich zabil upír. Chytil nôž a obom s plačom bodol na miesto raniek. Lenže vtom sa otvorili dvere a v nich stál Jake a Tobias ,,Zvyšok už poznáš,“ povedal Kito a spadol mu do náruče. Bol vysilený. Tobias ho objal a držal aby nespadol ,,Čo je?,“ spýtal sa ho ,,Som len trochu slabý.. Vieš... silná mágia berie príliž veľa energie a tá moja energie bola skoro na minimum a teraz je niekde pod nulou. Musím načerpať silu. Pomocou krvy. Zdedil som dobíjanie energie krvou z rodu upírou. Inak krv nepijem. Mágiu som nikdy nevyčerpal... Iba raz... teda dvakrát aj s týmto preto nepoužívam moc silnú mágiu. A toto bola poriadne silná.. Cesta do minulosti..“ ,,Toto je minulosť? Nie spomienka....Takže som tomu mohol zabrániť“ „Áno, mohol no nedovolil by som ti to. Osud nemôžeš meniť. Zmenil by si všetko a to by si poškodil proces vesmíru.. Narušil by si rovnováhu.... Budeme tu musieť zostať ale nič nezmeniť“ povedal kito a objal Tobiasa. Ten sa začervenal ,,Takže budeš musieť piť krv... ehm... zo mňa?“ ,,Hmmm“, prikývol Kito a Tobias mu podal svoju ruku. Kito pochopil no malo to háčik ,,Nemám ako..... Nemáš niečo ostré?“ ,,Vreckový nožík postačí?“ ,,Áno“, povedal Kito, chytil mu ruku, porezal ho a začala mu tiecť krv. Tobias sa mykol a Kito sa sklonil k jeho ruke. Začal ju lízať a sať čo Tobiasa bolelo a tak sykol od bolasti. Kito sa okamžite odtiahol a zaviazal mu ruku.  Pozrel na Tobiasa a povedal,, Ďakujem..... a Prepáč“ objal Kita a hľadali nocľah. Našli ho niekde v nejakej starej reštaurácii. Na poschodí boli izby no ib a1 manželská voľná. Kito si ľahol na posteľ a Tobias vedľa neho. Tobias Kita objal a on si položil hlavu na Tobiasovu hruď. Tobias sa pozrel na Kita. Mal zavreté oči.,,Kito... ten bozk... Viem, že neznamenal pre teba nič... iba možnosť vziať ma do minulosti ale pre mňa znamenal niečo viac, oveľa viac. Aj to objatie a teraz toto. Ležíš tu na mne a ja si uvedomujem, že ťa milujem, Kito... Chcem byť s tebou... Navždy,“ povie tichunko spiacemu Kitovi... Nechce ho zobudiť...Tak toto mi chýbalo. Už to neschovám. Aj ja s ním chcem byť . Milujem keď sa smeje a nepopieram nič z toho, pretože keď som s ním tak som skutočne šťastný... Kito sa zodvihol a dal mu pusu,,Nebola to len možnosť vziať ťa sem do minulosti. Pre mňa to bolo niečo pekné.,“ povedal Kito. Začali sa bozkávať. Pritiskli k sebe pery, Kito pootvoril ústa a tak do nich Tobias mohol vkíznuť. Jazykom mu obkrúžil zúbky a prepletali si jazyky ako na pretekom. Vtom sa Tobias odtiahol a prekĺzol z úst ku krku. Zasypal ho bozkami a presúval sa dolu. Rozepol gombíček a bozkával odhalený kúsok Kitashiho tela. Pomaly mu vyzliekal košelu. Bozkával ho po hrudi, po brušku až k nohaviciam kde mu začal pomaly rozopínať zips. Dráždil ho.... Keď videl, že Kito to už nevydrží dal mu dole nohavice a trenky–––––––––––––––Ráno sa obaja prebudili vedľa seba v objatí zahalený dekou ,,Tá noc bola úžasná.. ja.. ehm..“ začal Tobias ale Kito ho prerušil ,,Chceš sa spýtať či mi nevadí, že si odo mnňa o 9 rokov starší“ „Ako to vieš?“ „To isté sa ma spýtal aj Behell po prvej noci a jemu som povedal, že nie a je odo mňa starší o 18 rokov. Dvakrát viac ako ty. Takže tebe poviem to isté. Na veku mi nezáleží. Hľavne, že ťa mám rád.... Neviem prečo ste sa ma obaja spýtali túto otázku tak neskoro.... Aj keby mi to vadilo... Už by som s tým nič nespravil. Mám ťa rád....“povedal Kito a ozval sa v ňom hlások...nevedel čo cíti k Behellovi a čo k Tobiasovi. Behell ho už zjavne hľadá. Ale teraz je tu s ním Tobias... Načo si lámať nad niečim hlavu keď je teraz s ním Tobias....Načo sa zapodievať budúcnosťou keď je tu prítomnosť a preto si ju s chuťou užije. Ale čo vlastne cíti k Behellovi? To mu nedá pokoj. Stále sa mu to honí hlavou. Ráno sa napije Tobiasovej krvy. Stále to však nestačí na použitie mágie k prenosu späť.... Ranu mu opäť zaviaže a vysmiaty od ucha k uchu, ruka v ruke šli dolu do baru a tam si sadli. Nikoho okolo si nevšímali. Kito sedel Tobiasovy na nohách takže boli približne v rovnakej výške. Tobias vzal pohár od barmana plný niečoho nealkoholického a pily z pohára spolu s Kitom. Tobias si dal raňajky a Kita občas ponúkol (nakŕmil) i keď Kito stále protestoval ,,Nie som hladný, nemusím jesť toľko čo ty.“ Keď sa obaja najedli aj cez tie Kitove protesty, vstali a vyšli von. Opäť ruka v ruke. Zamierili si to do parku. Sadli si na lavičku vedľa seba a pozorovali holubov lietajúcich navôkol. Občas ich aj Kito nakŕmil a Tobias  sledoval jeho usmietu tváričku. ,,Keď sa odtiaľto dostaneme, chcel by som ťa zoznámiť s mojim  bratom, súhlasíš?“ spýtal sa usmiaty Kito, stále nevnímajúc Tobiasa ale holubov ,,hmm..“ zamrmlal Tobias a Kito to zobral ako áno. Tobias sa po nejakých minútach alebo hodinách sám nevie- pripadalo mu to ako večnosť vzal Kita za ruku  a šli na kolotoče. Zobral mu cukrovú vatu a viezli sa. Kito bol nadšený. Ako malé dieťa- pomyslel si Tobias. Behell ho totiž nikde nebral a toto bol pre neho zážitok strávený s milujúcou osobou ,,ďakujem“ ozval sa nadšene ,,Za čo?“ nechápal Tobias ,,Za to, že si ma vzal sem...Ďakujem. Nikdy som takto nestrávil deň,“ povedal Kito no Tobias ho prerušil s úsmevom ,, Ešte nie je koniec. Chcel by som s tebou ísť na diskotéku,“ povedal Tobias a vzal Kita na prechádzku tichou ulicou až k miestu zvanému Diskotéka. Vzal ho dnu. Stále ho držal za ruku. Čím ďaôej šli, tým bola Hudba hlasnejšia. Všade blikali farebné osvetlenie a bol cítiť alkohol. Šli na parket. Hudba bola rytmická no nie príliž rýchla ako to tu mali vo zviku. Tobias chytil Kita a povykrúcal ho. Napokon sa mu Kito vyčerpaním zvalil do náruče. Tobias sa na neho usmial a vzal ho do náruče. Vzal ho hore do izby. Pritisol svoje pery na tie Kitove. Kito mu bozk opätoval. Tobiasov jazyk sa vrhol do akcie. Tobias  strkal do Kita a tak Kito cúval až kým nenarazil na postel a Tobias ho pomaly na ňu povalil ale stále ho neprestával bozkávať. Vyškriabal sa na postel, lahol si na neho, bozkával krk, pretiahol tričko cez hlavu, bozkával pohrudi, brušku, rozopol zips jemu i sebe. Povalil ho na brucho ––––––––––––––––––––- Ospalý chlapci sa zobúdzali v náručí toho druhéhoho vyčerpávajúcej ale prekrásnej noci. Tobias natiahol ruku potom ako videl, lebšie povedané počul ako škvŕka Kitovy v brušku. Ten sa jej chopil a napil sa. Jeho energie bola plná a tak sa po dvoch dňoch mohli vydať domov.  Kito i Tobias sa vykúpali- samozrejme spolu, obliekli sa- Kito provokoval a tak ho Tobias začal štekliť a bozkávať. Potom Kito pobozkal Tobiasa a premiestnili sa späť k nervóznemu Jakeovi a Kathy.Tí keď ich videli, že sa konečne objavili chceli im vinadať no zasekli sa keď uvideli ako Tobias horlivo zviera kolo pása Kita a bozkávajú sa. Obaja mali sánky v ne dohľad. Jake chcel protestovať ale Kathy bola šťastná, že sa Tobias zamiloval a vedela, že Kita nikdy nesklame. Nato ho poznala príliž. Skôr sa obávala, že by Kito sklamal Tobiasa. ,,Tobias!“ začal Jake a Tobias sa odtrhol od Kita so slovami ,,Neboj sa,Jake.. Milujem tvojho syna ako nikoho iného a on miluje mňa,“ povedal Tobias a tým táto téma hasla. Všetko šlo ok až pokým nechal Kita Tobias doma samého.  Cŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕn. Ozvalo sa u dverí a tak šiel Kito otvoriť v nádeji, že prišiel Tobias síce mal prísť až o 2 hodiny. Otvoril dvere. Nehybne stál, vyplašený a neschopný pohybu. Mlčky na seba hladeli asi minútu a to si ho muž prezeral od hlavy po päty. Bol to Behell. Žeby si po neho prišiel? ,,Zabudol si na mňa, Kito? Skoro si si za mňa našiel náhradu... To som ti nebol dosť dobrý? Miloval som ťa telom i dušou. Dal som ti celé svoje srdce. Dal som ti všetko čo si chcel. A ty ma odkopneš ako prašivého psa hneď čo sa ti naskytne príležitosť,“ dopovedal krutým tónom bezcitného zabijáka. V jeho hlase neznela žiadna neha, cit ani nič také. Bola to len krutosť. Behell hladel mlčky na Kita. Hneď ako sa otvorili dverea on uvidel tie iskričky šťastia pohasínať vedel, že Tobiasa miluje ozaj a on bol len hračka... Príprava... Vrelo to v ňom. Chytil Kita pod pazuchoua silno ho pritiahol ,,Ty malý sopliak“ nič viac nepovedal len nenávistne hladel do tých vyplašených nádherných očí.