SHOUNEN AI POVIEDKY

Som lovec. Lovím anjelov. Lovci patria tiež k anjelom. No k temným. Sme ich presný opak. Oni sú plný nevinnosti a my hriechu a zla.. oni necítia, neľúbia... Ich srdce je z ľadu. Ale to naše nie. Obe rasy nestarneme. Lovcov je o moc viac než anjelov. Ich je dnes už veľmi málo. Pomaly vyhladzujeme ich rasu. Ja som sa ako temný anjel narodil, ale nechcel som ním byť, avšak práve kvôli nemu som musel. Ľudov ani anjelov nemám rád. Priam ich nenávidím. Ľudia si ničia to čo majú. To čo im dala príroda a anjelov nemám rád kvôli tej ich nevinnosti na ktorej im až prehnane záleží.......

Volám sa Daniel. Mám 25 ale už 300 rokov som lovec. Patrím k najlepším lovcom. Na mojom konte je už asi 500 mŕtvych anjelov. Bolo ich na svete 1000 a z toho som ja sám zabil polovicu z nich. Sú najmenšia rasa na svete. Dnes je vďaka nám nažive už len 5 anjelov. Max, Mikel, Ben, Tod a Richard.

Max má 39 a anjelom je asi 1500 rokov. Je z nich najstarší a najmúdrejší. Všetkých ochraňuje ale najmä svojho najmladšieho syna Richarda. Max má tri deti, ešte dvojičky Mikel a Tod. Obaja majú 22 a anjelmi sú len 50 rokov. Jeho najmladší syn Richard má 16 rokov. A práve toľko je i anjelom. Je pre nám veľmi dôležitý. Preto ho jeho rasa a rodina toľko ochraňuje. Preto ich musíme zabiť. Richardova krv a sila nám umožní dobiť svet anjelov a ľudí. Preto ho potrebujeme živého. Richard je odmalička s otcom a dvoma staršími bratmi. Matku som mu tesne po pôrode zabil. Ben je ich rodinný sluha. Ak sa mám k Richardovi prirovnať, tak som úplne iný. Nielen zvnútra, ale aj zvnonka. Je odo mňa úplne odlišný. Jeho drobná postava sa pri tej mojej vysokej priam stráca.  Avšak nelíšime sa od seba len mi dvaja, ale on sa líši aj od svojej rasy. Všetci anjeli sú modrooký, vysoký blonďáci až na Richarda. On má totiž biele oči a je nízky. Vlasy mu padajú do očí a sú trochu dlhšie než majú iný anjeli. V jeho blond vlasoch sú čierne pásiky. Od malička. Preto je medzi anjelmi ľahko spoznateľný. To bolo o anjeloch všetko. Teraz vám predstavím rasu temných anjelov. Nás. Všetci majú čierne vlasy i oči až na mňa. Ja mám červené vlasy. Tak sa i ja líšim od svojej rasy. Z nás je najstarší a najmúdrejší môj otec. Bohužiaľ teraz je už mŕtvy tak som prebral jeho miesto ja. Jeho smrť ma veľmi vzala ale prekonal som to. Sme v tímoch po dvoch. Ja som s Deanom. Zabíjame mečom. V umení meča som najlepší tak sa odo mňa veľa lovcov učí. Cestujeme pešo alebo na koňoch. Na rozdiel od anjelov nemáme krídla. Je to totiž tá najjemnejšia a najkrajšia slabosť anjela, na ktorú sú až príliš hrdý. A my hriešny nič také nevinné mať nemôžeme. Vždy som sa chcel takého krídla dotknúť. To sa však podarí málokomu. V nebezpečenstve a v blízkosti lovca si anjeli krídla zneviditelnia a tak zapadajú aj medzi ľudí. Raz sa mi podarilo dotknúť sa krídla anjela. Bol to môj milenec a láska. Žili sme spolu. Myslel som si, že je človek. Nič si nepamätal a ja som ho našiel na ulici. Prichýlil som ho a zamiloval som sa do neho. Rok sme spolu žili. Už som mu chcel vyznať lásku no keď som sa vrátil domov, nebol tam. Kamoš mi povedal, že Moja láska- Mikel ( no neviem či to bolo jeho meno, lebo si nepamätal svoje meno tak sme mu dali meno Mikel) je anjel a že ušiel. Odvtedy som nenávidel anjelov a sľúbil som, že zabijem každého anjela, lebo všetci sú rovnaký a nedokážu milovať iba zlomiť srdce, odísť bez rozlúčky a nič o sebe nedať vedieť. Slúbil som si, že každého zabijem až pokým nenájdem toho čo mi toto spôsobil a nevysvetlí mi to. Tak som sa stal lovcom a stratil srdce, rovnako ako môj otec. Odvtedy som nikdy nemiloval no on zostal naveky v mojom srdci. Moja láska však určite už nežije. Sú len 5 a on tam nie je. Spoznal by som ho...... Ale to sa stalo pred rokom. Teraz som tu ja a moje poslanie. Toľko na úvod.....