SHOUNEN AI POVIEDKY

Dnes ma prijali na strednú. Rozhodol som sa, že to pôjdem aj s kamošmi osláviť do baru. Bol som posledný, ktorého mali prijať, a tak sme sa všetci dostali na vysnívané stredné. Našťastie ideme vštci do tohto mesta, avšak na inú školu. Trochu ma to mrzelo, no ich baví niečo čo mňa nie. A tak sme šli do toho baru. Sadli sme si k pultu. Ani sme si nestihli objednať a chalani hneď vstávali ,,Prepáč, Kevin, vonku je Sandra, a tak ju ta nemôžem nechať čakať. Ja aj Peter pôjdeme za ňou, ty na nás počkaj tu, za chvíľu sme späť,“ povedal a šiel za sestrou.  ,,Prosil by som si.....“ ani som to nedopovedal a vedľa mňa sa ozvalo ,,Dvakrát červené víno, na mňa,“ usmial sa muž sediaci vedľa mňa a podal mi pohárik. ,,Ďakujem,“ povedal som zaskočene. ,,Dúfam, že ho môžeš, mimochodom, ja som Mark,“ povedal a natiahol ruku, ktorú som uchopil ,,Ja som Kevin ,,Smiem sa spýtať, čo ťa sem privádza? Pretože ja sem chodím pravidelne, a teba som tu ešte nevidel, to by som si pamätal,“ usmial sa ,,No... chcel som sem ísť, pretože nás s kamošmi prijali na stredné školy“ ,,Aha, tak to gratulujem...“ ,,Vďaka,“ usmial som sa. ,,Prvá alebo druhá prihláška?“ ,,Prvá,“ povedal som ,,Tak to je super, na tu druhú asi ani nečakáš, čo?“ ,,Nie,“ pokrútil som hlavou ,,Tak sa chystáš na zápis, to máš fajn, keď tam nejdeš sám,“ povedal Mark ,,Hej, ide tam ešte jeden spolužiak“ ,,A tí chalani, čo s tebou prišli?“ ,,Nie, oni idú inam,“ povedal som ,,Tak to potom nie je až tak super,“ povedal ,,No, ale veď sa aj naďalej budeme stretávať, takže to je  v poriadku... Tuším tu rozoberáme len mňa, a čo vy? Pracujete niekde?“ spýtal som sa ho.  Vtedy začali hrať pieseň I need you now. Spoznal som tú pieseň a patrí medzi moje obľúbené. Prikývol ,,vo firme“ ,,Aha“ vtedy nastalo to veľmi dobre známe trápne ticho a nikto nič nehovoril. Až sa po chvíli ozval on ,,Máš nejakých súrodencov?“ spýtal sa ma. Prikývol som ,,Mám brata, a vy?“ ,,Jedináčik..... síce priznávam, že mi je v byte samému trošku smutno,“ usmial sa lišiacky. Vtedy sa  spustil refrén

It’s a quarter after one,

I’m all alone

and I need you now.

Said I wouldn’t come

but I lost all control

and I need you now.

And I don’t know how I can do without,

I just need you now.

,,Tak bývate sám, to vám nezávidím. Našťastie, že mám toho brata,“ ,,A čo rodičia?“ spýtal sa ma ,,Zomreli, vychováva ma brat, je starší, má 24, takže myslím, že to zvláda, i keď to má ťažké,“ odpovedal som. Chytil som pohárik a priložil si ho k ústam. .  . Opäť sa ozval refrén:

    It’s a quarter after one,

I’m a little drunk,

And I need you now.

Said I wouldn’t call

but I lost all control

and I need you now.

And I don’t know how I can do without,

I just need you now.

Upil som si z pohárika a položil som ho späť na pult. Vtedy chytil moje prsty a omotal ich kolo pohárika spolu so svojimi. Bolo mi trochu teplo a neuľahčil to ani tým, keď sa ku mne pritisol bližšie. Sedeli sme takmer na jednej stoličke, keď som pocítil, ako mi do vlasov zaplietol svoje prsty. Začal bozkávať môj krk a ja som mu vášňou sprístupnil cestu a otočil hlavu nabok. Ústa som mal rozkošou pootvorené a nechával ho, nech robí to, čo mu ide. Zrazu si ma na seba vysadil a ja som začal cítiť, že ma čosi tlačí, nemusel som sa na neho ani pozrieť, aby som zistil, čo to bolo. Našťastie, alebo nanešťastie sa mu vo vrecku ozval mobil a on okamžite spozornel.  Rýchlo sa postavil a jeho náklad, čiže ja, pristál na zemi. Riadne ma bolela hlava a zadok. Pomaly som sa škriabal na nohy. On si medzitým volal a ani mi nepodal hlúpu ruku. Keď dovolal, uvedomil si, že ma zo seba zhodil a začal sa mi ospravedlňovať. ,,Prepáč, Kevin, ja som úplne zabudol, neviem, kde mi stála hlava, ale strašne sa ti za to ospravedlňujem.“ S týmito slovami  mi podal pomocnú ruku. ,,Skoro“ povedal som trpko. ,,Vážne, Kevin, prepáč, si v poriadku? Bolí ťa niečo?“ povedal to tak ustarane, že som mu musel prepáčiť ,,To nič,“ povedal som ,,Vynahradím ti to,“ povedal, no to sa už blížili moji kamarát. ,,Už musím ísť, idú kamoši, prepáč,“ povedal som a mal som zamierené k nim. Nechcel som, aby vedeli že som k Markovi začínal niečo cítiť. Avšak on ma chytil za predlaktie ,,Nemám na teba kontakt, daj mi aspoň svoje číslo, alebo adresu,“ povedal naliehavo, no kamoši boli tak blízko, že by som to nestihol ,,Zajtra sa sem vrátim,“ povedal som a blížil sa k ním. ,,Och, Kevin, prepáč, že sme ťa nechali tak dlho čakať, to tá hlúpa Susan,“ povedal Peter ,,To nič, aj tak som už unavený,“ povedal som a mieril k východu ,,Hej, počkaj, veď sme sem prišli oslavovať!“ no ja som už vychádzal z dverí. Svoju oslavu som už mal, s niekým, na koho som neustále myslel. Ani v snoch ma neopustil.  Ráno som šprintoval do obchodu kúpiť lístkové cesto na šatôčky a zeleninu na polievku. V obchode som zamieril k mrazenému pultu, kde som hľadal to cesto a potom som šiel do oddelenia ovocia a zeleniny. Hľadal som tam vrecko, do ktorého by som mohol dať mrkvu, no nemohol som ho nájsť. ,,Tu,“ povedal známy hlas. Okamžite som sa otočil. Bol to on. Mark. V ruke držal vrecko. Z rúk mi vzal mrkvu a dal ju doň.  ,,Nemohol si to vydržať?“ spýtal sa s úsmevom ,,Hahaha, ja som ťa nehľadal, Brat ma poslal do obchodu,“ povedal som. Vrecko položil do prepravky s mrkvami, prekonal tú vzdialenosť medzi nami a svoje ruky omotal kolo môjho pásu. Naklonil ma nad mrkvu a začal ma bozkávať. Medzi bozkami mi povedal tri slovká, ktoré ma zahriali pri srdci ,,Chýbal si mi,“ Moje ruky okamžite zamierili k jeho hrudi a odtiahli ma od neho. ,,Tu nie,“ povedal som , ,,a aj ty si mi chýbal,“ ,,Tak mi to dokáž,“ povedal vážne a pobozkal ma. Vtedy som mu dal rýchlu pusu na pery, no on si ma chytil a bozk prehĺbil. ,,Myslel som inak, vezmem ťa k sebe do bytu.“ Vtedy som pochopil ,,Vtipné.... už som ti dokázal, že si mi chýbal,“ povedal som s úsmevom. Chytil som ho za ruku a šli sme spolu von z obchodu ,,Počkaj,“ povedal, no   zastavil som ho ,,Rozmyslel som si to, myslím, že chcem.“ Prekvapene na mňa pozrel, chvíľu na mňa len tak hľadel, potom ma však zobral na ruku a viedol k parkovisku. Odomkol auto, otvoril mi dvere k miestu spolujazdca a ja som nasadol. Zabuchol ich, sadol si za volant, naštartoval a už sme frčali k jeho bytu. Keď sme zastali pred jeho bytom, chytil ma za ruku a ťahal do izby ,,Si si istý?“ spýtal sa ma. Prikývol som  ,,nechcem na teba tlačiť“ Usmial som sa. Chytil ma za pás a posúval k posteli, až sme do nej narazil. Medzitým sme sa bozkávali a pomaly dávali dolu tričko tomu druhému. Mark mal košelu, a tak som mu rozopínal pomaly gombíček za gombíčkom a ja som mal bundu, ktorú mi rozopol a tričko, ktoré mi pretiahol cez hlavu. Spadli sme na posteľ a pomaly sme sa posúvali hore.  Začal ma bozkávať po krku a na hrudi, ja som mu rukami blúdil po chrbte. Nielenže vynikajúco bozkával, ale aj vynikajúco miloval, to som si bol istý. Jeho dotyky mi spôsobovali rozkoš a jeho ústa vo mne prebúdzali vášeň a dravosť, chcel som viac a on mi vyhovel. Presunul svoje dotyky a bozky nižšie a privádzal ma do šialenstva. Vzdychal som a medzi vzdychmi vravel jeho meno. Myslel som, že explodujem. Po chvíli sa ku mne so vzdychmi pridal aj on a naplnil ma láskou. Obaja sme si ležali v náručí pod perinou. ,,Milujem ťa,“ povedal. Povedal mi to prvý raz, a tento moment bol pre mňa veľmi vzácny. ,,Aj ja ťa milujem....“ ,,Kedy si mi vlastne začal tykať?“ opýtal sa so smiechom ,,Keď si ma začal obťažovať“ povedal som ,,Obťažovať?“ povedal a nasledoval príval smiechu.   ,,Obťažoval?“ povedal po chvíli, keď sa upokojil a opäť sa začal rehotať ,,Hahaha,“ povedal som ironicky.  ,,Malinký Kevinko vôbec nechcel, on priam kričal, že mu mám dať pokoj, však?“ povedal detsky. ,,S tebou nie je reč,“ povedal som ublížene ,,Ale no tak ,Kevinko,“ povedal a začal ma hladkať po vlasoch ,,Kevinko? Akože malinký? A to sa s malinkými deťmi robia také veci ako si pred chvíľou so mnou vystrájal“ spýtal som sa detsky. Vtedy sa na mňa vrhol a začal ma horúčkovito bozkávať ,,Tu máš odpoveď“ zachraptil.  Vtedy som sa rozosmial a po chvíli sa ku mne pridal. ,,Vieš aký si krásny, keď sa smeješ......“ povedal a pobozkal ma. ,,Koľko je hodín?“ vyskočil som okamžite z postele.. ,,Ja som zabudol doniesť tie suroviny“ napadlo ma a rýchlo som si začal zbierať veci a obliekať sa. ,, Kde sú, kam som ich dal?“ pýtal som sa naliehavo. Ani neviem či sám seba alebo Marka.  ,,Zabudol si si ich v obchode,“ povedal Mark pokojne ,,Čo?!“ ak by bolo možné, tak by som si už zbieral oči z podlahy. ,,Položil si ich do prepravky s mrkvou v obchode a vytiahol si ma z obchodu. Chcel som ti povedať, aby si počkal, no nepustil si ma k slovu,“ povedal Mark ,,A to hovoríš tak pokojne?! Mal si ma zastaviť, prerušiť, povedať mi to,“ povedal som . ,,Neboj, vezmem ťa do obchodu a hodím ťa domov,“ povedal a začal sa rýchlo obliekať. Keď ma viezol autom z obchodu domov, nastalo trápne ticho. Rovnaké ako pri ceste z jeho bytu do obchodu. ,,Čo je s tebou?“ spýtal sa ma. ,,Stále sa na teba hnevám“ povedal som. Zastal na odpočívadle a otočil sa ku mne.  ,,Prepáč,“ povedal a chytil moju tvár do dlaní. ,,Milujem ťa a je mi to ľúto, len tak som vykoľajený tvojim návrhom, že mi všetko vyplávalo z hlavy,“ povedal a pobozkal ma.  Odviezol ma domov. Vyšiel som z auta, no on tiež. Čudoval som sa ,,Tak už aspoň viem, kde bývaš,“ povedal ,,Kam ideš?“ spýtal som sa ho, keď mieril k našim dverám. ,,Chcem sa zoznámiť s tvojim bratom, povedať mu o nás, vysvetliť mu, aké mám s tebou zámery a tak,“ povedal vysmiaty Mark ,,Ty si pil?“ ,,Prečo?“ nechápal ,,Nechaj to tak,“ povedal som , ,,nechcem, aby si sa stretol a zoznámil s mojim bratom a vôbec nie, aby si mu o nás povedal,“ povedal som. ,,Ale raz sa to musí dozvedieť,“ povedal Mark ,,Fajn, ale nie dnes,“ ,,Lepšie hneď to mať za sebou,“ povedal Mark ,,Ďakujem, že si taký milý, ale vážne, nie dnes, dobre? Sľubujem, že nabudúce. Tak ahoj a dobrú noc,“ povedal som a pobozkal som ho.  Opäť sa mi o ňom snívalo a nemohol som ho dostať z hlavy. Na druhý deň som ako každé ráno vstal, obliekol sa, umyl sa a šiel som otvoriť okno. Len čo som sa dostal k oknu, uvidel som ho. Stál pred našim domom a opieral sa o svoj čierny mercedes. Naše pohľady sa stretli. Usmial sa na mňa a pokynul mi, nech idem dolu. Rýchlo som zišiel dole, dal si do úst šatôčku a povedal bratovi ,,Idem von, dobre? Tak ahoj, keby niečo volaj,“ povedal som a vyšiel som von. ,,Prečo si tu? Simon ťa mohol vidieť,“ povedal som. Simon je môj brat. ,,Kvôli tomu tvojmu nabudúce,“ povedal. ,,Chcem aby ma videl. Chcem sa s ním spoznať,“ povedal Mark. Asi to bude ťažké, vyhýbať sa tejto chvíli. Ale aj tak to skúsim. ,,Nejdeme sa prejsť?“ spýtal som sa ho. ,,Dobre, naskoč, ale potom, keď ťa hodím večer domov, zoznámim sa s tvojim bratom, ok?“ povedal a ja som prikývol.   Pokojne. Večer je aj tak brácho v práci hahaha. S pokojnou dušičkou a vyškereným úsmevom spokojný sám so sebou som sedel vedla neho a pozeral na krajinu mihajúcu sa mi pred očami. ,,Kam ideme?“ spátal som sa ho. Chcel by som ti ukázať jeden podnik,“ povedal a svoju ruku mi položil na koleno. Moja ruka zovrela tú jeho a tak sme míňali stromy vedľa nás. ,,Čo tak skoro?“ napadlo ma ,,Chýbal si mi a včerajšok ubehol tak rýchlo, že som prišiel hneď ráno, aby sme spolu boli čo najdlhšie,“ povedal ,,Si zlatý,“ usmial som sa na neho a pobozkal som ho. Našťastie to už stál, takže žiadna nehoda nehrozila. Keby šoféroval, nepobozkal by som ho. Nechcem predsa riskovať život mojej lásky. Opäť vystúpil a šiel mi otvoriť dvere, no ja som bol rýchlejší a už som vyliezol z auta ,,Nemusíš mi otvárať dvere. Nie som žena a zvládnem to sám, ale ďakujem, aspoň viem, že si pozorný,“ povedal som ,,Ale ja chcem,“ povedal detsky. Usmial som sa a pobozkal ho. Chytil ma za pás a ja jeho kolo krku. ,,Tak toto je ten podnik?“ spýtal som sa ho ,,Áno,“ prikývol a ťahal ma za sebou do podniku.  Sadli sme si za pult a objednali sme si kofolu. Vedľa nás sedeli dvaja muži, ktorý sa držali za ruky a dvaja čašníci sa tak vášnivo bozkávali, až som sa bál, či vôbec dýchajú. ,,Aha,“ na viac som sa nezmohol ,,Chcel som, aby sme nič neskrývali. Mne to nevadí, ale viem, že tebe áno. Aj v tom bare, aj v obchode, takže myslím, že tuto sa nemusíme vôbec držať späť,“ povedal a upil si kofolu. Jeho ruka medzitým blúdila po mojom stehne Keď sa blížila k niečomu, čo som na verejnosti nechcel, zastavil som ho mojou rukou a povedal ,,Za to, že sú tu gayovia, nemusíme si to tu pred nimi hneď rozdať,“ povedal som. On sa rozosmial a vytiahol ma z podniku ,,Fajn, tak pôjdeme ku mne do bytu, fajn? A vrátime sa sem večer, keď to tu bude žiť,“ povedal a už sme frčali do jeho bytu. Po vášnivom športovaní plnom rozkoše a lásky.  Keď som mu ležal v náručí, len tak z ničoho nič povedal ,,Nasťahuj sa ku mne“ Vyvalil som oči, otvoril ústa. Po chvíli som ich zatvoril a vyletel z postele. ,,Kde máš teplomer?“ ,,Prečo?“ nechápal ,,Máš horúčku“ skonštatoval som.   ,,Som úplne v poriadku“ povedal Mark ,,Ty to myslíš vážne?“ ,,Nikdy som nič nemyslel tak vážne,“ povedal. ,,Zaskočil si ma, ale nie, nemôžem,“ povedal som ,,Prečo?“  Nechápal ,,Mám brata,“ ,,Ktorý má 25,“ prerušil ma ,,24,“ opravil som ho. ,,Preboha, Kevin, on sa o seba vie postarať sám,“ povedal Mark ,,Nejde o to... Ja len... nechcem, aby bol sám,“ ,,Je dospelý, on to zvládne,“ povedal Mark ,,Ja nechcem,“ začal som trucovať ,,Si ako malý,“ povedal. ,,Mám 15, nebudem s tebou bývať,“ povedal som  potichu ,,No a čo! Už nie si pod zákonom, a tvoj brat by určite nebol proti,“ povedal Mark ,,Bol“ to malo byť posledné slovo našej konverzácie, no Mark sa nechcel vzdať ,,Fajn, pôjdem sa sním porozprávať,“ povedal a to bol koniec našej konverzácie. Porazene a urazene som vypochodoval z izby do kuchyne. Chcel som s ním žiť, len som nechcel brata nechávať samého doma, po tej tragédii sme mali len jeden druhého. Chcel som sa napiť niečoho poriadne ľadového, no zrazu ma zozadu objal Mark.  ,,Bolo by to lepšie... Pre nás oboch. Nemusel by som ráno chodiť po teba, budiť ťa, brať ťa preč, ty by si večer nemusel hľadať výhovorky....“ ,,Ja ich nehľadám, nepotrebujem ich,“ skočil som mu do reči, no on pokračoval , ,,Nemusel by som sa s tebou stále lúčiť a viesť ťa domov...“ ,,Nemusíš ma viesť ak ti to robí problém,“ povedal som ticho ,,Ale ja ťa chcem viesť, chcem byť s tebou čo najdlhšie, no takto nie som. Mohli by sme byť spolu celé dni. Zaspávať spolu, vstávať jeden vedľa druhého. Raňajkovať, obedovať, večerať spolu. Kedykoľvek si niekam vyjsť. Jednoducho, bolo by to oveľa lepšie, Kevin“ ,,Ja viem..... Len ....“ ,,Ja ťa chápem, no raz od neho odídeš, tak prečo nie teraz?“ tak a na to som už nemal slov. Nevedel som čo povedať, a tak prišlo k tomu, že sa s ním porozpráva. Bol som rád, že nie dnes, no to on nevedel. No raz to príde. A vzhľadom na to, že je to Mark, tak sa so Simonom porozpráva aj zajtra ráno.  Chcel som najprv Simona pripraviť, no nemal som čas. Večer ma Mark priviezol domov. ,,Simon asi nie je doma,“ povedal som ,,Prečo?“ spýtal sa ma. ,,Je v práci“ povedal som. No v dome som počul hlasy. To nepatrilo do môjho scenára! Mark sa na mňa pozrel výrazom naznačujúcim ,,Mňa neoklameš, ty klamár“ a tak ma chytil za ruku a zaklopal na dvere. Rýchlo som mu ruku vytrhol a povedal som mu ,,Nechaj to prosím na mňa, prosím“ pozrel na mňa, no v tom sa otvorili dvere a v nich stál Simon, môj brat. ,,Ahoj,“ pozdravil som ho. ,,Chcel som ti predstaviť môjho kamaráta, a porozprávať sa o ňom,“ povedal som . Simon nechápal, no uvoľnil miesto, aby sme s Markom vošli. Sadli sme si vedľa seba na gauč oproti Simonovi, ktorý sedel na kresle ,, Takže...,“začal som, ,,toto je Mark, muž, ktorého som stretol v bare, a s ktorým som si vytvoril určité.....hm..... ako to povedať.....“ rozmýšľal som, no vhodné slovo mi nenapadlo ,,Puto,“ povedal Mark ,,Môže byť... Takže som si s ním vytvoril určité puto, hej, no a toto je Simon, môj starší brat, ktorý sa o mňa stará,“ povedal som Mark natiahol ruku a Simon tiež ,,Teší ma,“ povedal Mark a Simon na to ,,Aj mňa teší“ ,,Takže... Potom ako som stretol Marka som si uvedomil, že k nemu niečo cítim. Bol ku mne veľmi milý a ........ pozorný, no a tak som sa do neho zamiloval. Mark je ku mne skutočne veľmi ........... ehm........... nežný a no... netlačí na mňa, a tak....... no chcel som ti to povedať,“ bolo dosť ťažké, ale našťastie som to už povedal a mám to za sebou. Už len reakcia a Markov návrh... ,,Aha, takže vy ste.......hádam milenci?“ spýtal sa Simon Nevedel som čo na to povedať, a tak sa zrazu ozval Mark ,, Dalo by sa povedať, milujeme sa, a ja tvojho brata skutočne ľúbim a dal by som za neho čokoľvek. Myslím to s ním vážne. Nie je môj prvý, a tak viem, či to je alebo nie je vážne.“ ,,Má 15,“ povedal Simon ,,Aj to viem. Zo začiatku som si myslel, že to bude problém, no nie je. Podstatné je to, že ho milujem a on miluje mňa. Viem, že to bude fungovať, pretože je prvá osoba, s ktorou som cítil až takú veľkú  lásku a vášeň.“  ,,Čo ak je to z tvojej strany len poblúznenie alebo hra a potom ho z ničoho nič necháš?“  ,,Nie je to len poblúznenie, to viem určite a ani sa sním nemienim hrať a on to vie. Ja som sa s tebou chcel stretnúť a povedať ti to do tváre. On sa trochu bál a chcel sa tomu vyhnúť, avšak viem, že toto je jeden z krokov k tomu, aby to bolo vážne“ ,,Ako vážne?“ spýtal sa Simon ,,veľmi vážne. Chcem, aby sa ku mne presťahoval a žil so mnou,“ povedal Mark. ,,Žil s tebou?“ ,,Áno,“ povedal Mark ,,Toto je jeho domov,“ povedal Simon ,,Nemal by si ho obmedzovať,“  povedal Mark.  ,,A čo ak ho budeš obmedzovať ty?“  ,,Zatiaľ to nerobím a dúfam, že nebudem,“ povedal Mark ,,A kde máš istotu?“ ,,Nikde. Nikde nie je istota. Čo ty vieš. Som Kevinov prvý, kde mám istotu, že nie som pre neho len niečo nové, nevyskúšané, a že mi po chvíli nedá košom. Nemám istotu. Nik ju nemá. Do vzťahu sa nik nevrhá s istotou ale neistotou. Nikdy nemôžeme vedieť čo bude ak... Nežiadam ťa o dovolenie, ale kvôli Kevinovi o pochopenie, Simon, tvojmu bratovi nikdy neublížim a ak by sa čokoľvek stalo, vždy sa môže vrátiť späť, no nie?“ povedal Mark.  Simon mlčal. Nastala chvíľa ticha. Cítil som sa riadne blbo, akoby som Simona zradil. Chcel som z toho vycúvať, no vedel som, že kvôli Markovi nemôžem.  Keď sa Simon neozval ďalších päť minút Mike prehlásil ,,Bež sa zbaliť, vezmi si to najpotrebnejšie, predsa len sem občas prídeš, a tak nech tu dačo máš. Ja ti zvyšok kúpim,“ povedal Mark. Pozrel som na Simona. Mark vedel, že bez jeho dovolenia sa nepohnem.  A tak to urýchlil ,,Súhlasíš?“  Simon chvíľu váhal no napokon povedal ,,A mám na výber? Ak to je to, čo naozaj chceš, Kevin, tak ťa v tom podporím a keď sa stane čokoľvek, vždy sa môžeš vrátiť, pretože toto zostane tvojim domovom,“ povedal a ja som sa na neho usmial a objal ho ,,Som rád, že si to vzal takto“ a tak som sa zbalil a šiel s Markom.  Harmónia však netrvala dlho.   Ani nie o týždeň to začalo škrípať. Len tak ľahko, no potom to pridalo na sile a intenzite.  Pozvali na obed mojich spolužiakov. Jedli sme pokojne a rozprávali sme si zážitky a vtipy. Všetko bolo v pohode, Mark si s nimi akosi nesadol. Stále na nich čudne pozeral.  Peter sa trochu opil, a tak bol trošku viac prítulnejší a lepil sa na mňa. Všetci sme to brali s humorom, až na Marka. Nesmial sa. Hľadel na Petra, akoby ho šiel prebodnúť nožíkom. Peter začal hovoriť narážky ,,Už by som aj spinkal, nepôjdeš so mnou? Samému mi je aj tak smutno,“ všetci sme vybuchli do smiechu a Peter tiež ,, Tak si trošku zašportovať, čo?“ ,,Odlep sa od neho,“ povedal Mark ,,Ou, tak pánko žiarli,“ povedal Peter pripito. Vtedy som si uvedomil, že sme asi prestrelili, a tak som Petra od seba odtlačil , postavil sa a odpratal jedlo. ,,Asi bude lepšie ak pôjdeme,“ ozval sa Patrik a podoprel Petra. Chcel som povedať, že nemusia, no radšej som to nehovoril ,,Tak čaute,“ povedal som a Mark zavrel dvere ,,Prepáč, Kevin, ale nie som zvyknutý, aby sa niekto iný lepil na môjho partnera. Vieš, nikdy sa mi to nestalo, a tak som na to nebol pripravený. Nikdy som nemal takého mladého partnera...“ ,,To je v poriadku,“ povedal som a pobozkal som ho. ,,Pôjdeme sa prejsť a prevetrať si hlavy?“ spýtal sa Mark ,,Fajn,“ povedal som s úsmevom a vyšli sme sa prejsť. Aspoň raz za čas aj pešo, predsa len sa stále nemôžeme vyvážať v aute a takáto prechádzka nám obom prospeje. Prechádzali sme sa ruka v ruke po námestí. ,,Počkáš na chvíľku? Zbehnem si len kúpiť noviny do stánku, dobre?“ povedal Mark. Keďže stánok bol blízko, tak sme sa mali na očiach. Okolo mňa prešiel jeden vysoký chalan a začal po mne pískať ,,Hm... ty si ale kus,“ povedal a ja som len dúfal, že to Mark nepočul. Mýlil som sa. Nahnevaný, ani ma nevzal za ruku šiel rovno do bytu. Musel som za ním utekať, aby som ho stihol. ,,Prepáč, ale ja... nevedel som, čo povie, keby som to vedel, nešli by sme von,“ chcel som dajako zjemniť náladu, a tak som mu pripravil jeho obľúbený perník, no ani sa ho nedotkol. Chvíľu sa mi vyhýbal, no potom sa to už zlepšilo. Opäť medzi nami začali drobné narážky, bozky, maznanie a presne to, čo bolo úpred tým. Bol som veľmi rád, že sa to dalo opäť do normálu. Večer sme mali ísť do baru. Už som sa nevedel dočkať. Nakoniec to prišlo. Boli sme v bare do ktorého ma mal zaviesť už dávnejšie. Bola to gay diskotéka, a tak sme sa odviazali. Tancovali sme jedna radosť a pili sme drinky. Keď sme si unavený sadli za pult, čašník sa na mňa usmial ,,Čo si dáte?“ ,,kofolu,“ povedal som milo. Priniesol nám kofolu a celý večer po mne pokukoval. Mark to už nevydržal a vstal ,,Čo je?“ spýtal som sa ho. On však neodpovedal a šiel za čašníkom. Chytil ho pod krk a povedal ,,Čo na neho tak zízaš?! Nevidíš, že je tu so mnou! Ešte raz sa na neho čo i len pozrieš, tak si ten svoj primitívny úsmev budeš zoškrabovať z podlahy,“ povedal Mark nahnevane. ,,Mark, pokoj, veď sa nič nestalo,“ povedal som ,,Nič?! Tak to, že ťa balí je nič? Áno len ho obraňuj, veď to ja som ten zlý. Vieš čo, tak si tu s ním zostaň,“ povedal, pustil čašníka a vyšiel von z baru ,,Počkaj, Mark, ja som to tak nemyslel!“ kričal som za ním, no on naštartoval a odišiel. Super. Vytiahol som z vrecka mobil a rozmýšľal, kto z kamarátov má vodičák. Nikto. Všetci majú 15-17 nik ešte nemá vodičák. Komu zavolám? Kto ma vezme domov? No nik ma nenapadal. Môj brat má vodičák, no nechcel som, aby o tom vedel. A tak som čakal. Ani na taxík som nepoznal číslo. Krása. Sadol som si na múrik. Ani som netušil kade sme sem prišli, šiel by som aspoň pešo, no takto by som sa ešte stratil.  Od toho obedu je akýsi čudný.....Zostal som tam sedieť. Na tvár mi začali dopadať prvé kvapky dažďu a začal fúkať chladný vietor. Prečo je taký? Veď pred tým obedom bol taký úžasný, tak potom prečo? Nedávalo mi to zmysel. Jednoducho som zatvoril oči a vyprázdnil myseľ. Vtedy som si spomenul, že ten čašník sa na mňa neusmieval len tak bez dôvodu. Bol to môj bývalý spolužiak, ktorý sa dávnejšie presťahoval. Asi sa ma bál osloviť, a ja idiot som si na to nespomenul. Veď ja to Markovi vysvetlím. Zaspal som tam. Zo snov ma vytrhlo zvonenie ,,Prosím?“ spýtal som sa ,,Ahoj, Kevin, to som ja, Peter, chcel som sa ti za ten obed ospravedlniť,“ povedal ,,To nič“ ,,Nechcel som, aby ste sa kvôli mne hádali,“ povedal ,,Aj bez teba sa hádame,“ povedal som ,,Áno? Prečo?“ ,,To je na dlho,“ povedal som ,,To je mi ľúto, kde vlastne si? Počujem kvapky“ ,,Vonku, pred gay barom“ ,,A kde je Mark?“ spýtal sa ma ,,Nechal ma tu“ ,,Tak tam počkaj, viem kde je ten bar, na okolí je len jeden, kedysi som tam odprevadil jedného kamoša, takže po teba prídem aj so sestrou, ok?“ povedal ,,Nemusíš,“ povedal som ,,Ale ticho, zostaň tam, za chvíľu som tam“ povedal ,,ďakujem“ povedal som ,,Nemáš začo, to predsa kamoši robia,“ povedal a položil. Ešte že ich mám......  O pár minút tu bol Peter aj so svojou sestrou. Vzali ma do auta ,,Bože, Kevin, veď si celý premoknutý a ladový,“ povedala Petrova sestra ,,Prečo si nešiel dnu?“ spýtal sa Peter Pokrútil som hlavou. ,,To je v pohode. Vezmeme ťa k nám, keď ste sa pohádali a môžeš prespať u nás, fajn?“ povedal ,,Vážne veľmi ďakujem,“ povedal som a šli sme k nim. Spal som v Petrovej izbe, v posteli jeho mladšieho brata, ktorý je v tábore ,,Môžeš tu zostať koľko chceš“ povedal ,,ďakujem, ale zajtra už pôjdem k Markovi, aby si o mňa nerobil starosti,“ povedal som a zaspali sme. Ráno som vstal a mal som 12 neprijatých hovorov. Všetky od Marka. Rýchlo som vyšiel z izby do kúpelne, aby som nikoho nezobudil a zavolal som mu ,,Kevin?!“ ,,Áno“ ,,Kde si“ Si v poriadku?“ spýtal sa ma ,,Áno som v poriadku, som u Petrových rodičov,“ povedal som ,,Prídem po teba, kde to je?“ spýtal sa. Vtedy som zaváhal, mám mu povedať, kde býva Peter? Nie pre istotu nie, kto vie, čo sa ešte stane. Ale keď mu to nepoviem, nahnevá sa na mňa. Zvolil som pravdu a tak som mu nadiktoval adresu. Ani nie o päť minút bol pre mňa ,,Ahoj,“ povedal a to bol koniec. Čakal som slovko prepáč a láskyplné objatie, no čakal som márne. Nič z tohto sa nestalo. Len tak tam sedel. Super. Nasadol som si do auta, ešte raz poďakoval Petrovi a jeho rodine a šli sme opäť do Markovho bytu. Len čo sme zatvorili dvere bytu, spýtal sa ma ,,Prečo si bol práve u Petra? Prečo si nevolal mne?“ ,,To ty si ma tam nechal, nepamätáš si? A kvôli čomu? Kvôli tomu, že sa na mňa môj bývalý spolužiak usmial a hľadal odvahu ma osloviť, no už ju po včerajšku zjavne nenájde,“ povedal som ,,Spolužiak? A to si nič lepšie cez tú noc strávenú s Petrom nevymyslel, či vlastne ty si nemal čas, bol si zaneprázdnený Petrom, však?“ ,,Čo to s tebou je? Nič som ti nespravil a ty žiarliš na niečo čo nikdy nebolo a nebude! Od toho hlúpeho obeda si akýsi čudný. Zato, že na mňa hladí spolužiak sa nahneváš a takmer ho zmlátiš, potom ma tam necháš samého v daždi a potom všetkom sa na mňa ešte nahneváš? To ja som ten, kto by mal byť nahnevaný, nie ty,“ povedal som ,,Takže ty ma podvádzaš s Petrom a za to máš byť nahnevaný?!“ ,,Už toho mám dosť, ja ťa s nikým nepodvádzam a už vôbec nie s Petrom“ aj tak mi neveril. Nechcel mi veriť. Šlo to s nami dolu vodou. Vôbec sa so mnou nerozprával, nič. Už som uvažoval aj nad tým, že jediným riešením bude koniec, avšak dal som tomu ešte šancu, on sa možno ešte zmení.  Dúfal som v to. Doma som sa neuveriteľne nudil. Ani sa so mnou nerozprával a bolo mi tam smutno. Potreboval som s niekým byť. ,,Idem von“ povedal som. Čakal som, či niečo nepovie, nepovedal , a tak som šiel. Opäť  som šiel za chalanmi. Všetko som im povedal, potreboval som sa niekomu zdôveriť. Boli prekvapený ,,Vyzerali ste taký zaľúbený, bezstarostný,“ povedali. ,,No wow, nečakal som, že bude taký žiarlivý,“ povedal Peter. ,,Neviem čo s tým mám robiť. Ja.. nechcem, aby to takto pokračovalo,“ ,,Ale košom mu nedáš, na to ho až príliš miluješ, však?“ Prikývol som. Po chvíli sme sa odviazali a zabavili. Boli sme vonku, v bare aj u nich doma. Bolo to fajn. Na chvíľu som aj zabudol na Marka a jeho správanie.  ,,Kde si bol?!“ vyšiel na mňa Mark medzi dvermi. ,,S kamarátmi, s tými čo boli so mnou v bare, keď sme sa spoznali“ ,,Neklam!“ zakričal a ja som nechápal kde sa to v ňom berie. ,,Neklamem,“ povedal som ,,A čo ste spolu robili?!“ ,,Pili kofolu“ To však už zúril. Nechápal som prečo ,,Neverím ti!“ ,,A máš aspoň dôvod?“ ,,Dôvod! Si mladý, krásny, atraktívny. Stretávaš sa s chlapcami v tvojom veku, ako môžem mať prosím ťa dôvod!“ ,,Čo je s tebou?“ ,,Čo je so mnou? Skôr s tebou! Ani mesiac spolu nežijeme a už ma podvádzaš!“ ,,ja ťa nepodvádzam,“ povedal som ,,Zakazujem ti stretávať sa s tými kamarátmi!“ ,,Prečo by si mi mal niečo zakazovať?! Nič zlé nerobím“ ,,Nie nič zlé, a to že spávaš s druhými je snáď dobré, vlastne áno pre teba to je dobré!“ Vôbec som nechápal, prečo ma tak podozrieva, neverí mi a myslí si, že s niekým niečo mám. ,,Ja... s nikým nespávam, len s tebou,“ povedal som. ,,Už sa s nikým nestretneš!“ povedal a rozbil pohár, ktorý držal v ruke. Rozplakal som sa. Vôbec som nechápal, prečo zmenil svoje správanie. ,,Nemôžeš ma od ostatných izolovať,“ povedal som plačlivo. Vtedy však zatvoril dvere a to bol koniec debaty. Už začala škola, a tak i prvé učenie a známky.  Na prvý deň ma Mark odviezol. Snažil som sa ísť k dajakým chalanom a nájsť si dajakých kamarátov, no Mark ma nechcel pustiť ,,Kam chceš ísť?! Za chlapmi?!“ ,,Nie, čo je stebou, veď sa sniekým musím poznať, budú to moji spolužiaci,“ povedal som ,,Tak to potom prestúpiš,“ povedal ,,Čo?! Veď nič nespravili a ani ich nepoznáš“ ,,Koniec debaty, prestúpiš, inak ti tu spravím škandál,“ povedal Mark a mne sa začali lesknúť oči. Doma sa so mnou opäť nebavil a ja som sa nudil. Peter mi zavolal, či sa k nemu nemôžem ísť učiť , a tak som to skúsil.  ,,Idem sa učiť k Petrovi, fajn?“ čakal som, že na mňa vyletí, no on povedal len ,,Nemôže prísť Peter sem?“ usmial som sa. Už je v pohode, dúfal som v to. ,,Iste,“ povedal som usmiato a zavolal Petrovi, nech sem príde. ,,Ahojte,“ pozdravil Peter  ,,Ahoj, tak poď dnu,“ povedal som a šli sme do obývačky. Začali sme sa učiť. Všetko bolo v pohode. Mark nám dokonca doniesol poháriky s džúsom, lenže Peter vylial rovno vedľa seba, takže na moje nohavice ,,Prepáč,“ ospravedlňoval sa. Mark medzitým prichádzal z kuchyne. ,,Ja to utriem,“ začal, no ja som ho zarazil ,,Radšej to utriem sám,“ to však videl Mark a Petrovu nehody si vynaložil inak. Prekonal medzi nami rozdieľ a chytil Petra pod krk. Jednu mu vrazil a za tým druhú a už ho mlátil Rýchlo som sa postavil a Marka som sa snažil zastaviť ,,Nie, Mark, čo to robíš, prestaň!“ Nepomohlo. Chytil som ho za ruku, no sotil ma na zem. Rozplakal som sa. Takto to nemalo byť..... Opäť som sa postavil a chytil ho kolo pása ,,Prosím, prestaň,“ povedal som s plačom. Prestal ,,Prečo kvôli nemu plačeš?!“ kričal. Ukázal som Petrovi na dvere, no ten odmietal ,,Nenechám ťa tu s ním samého,“ povedal a Mark sa nahneval. ,,Mne nič nespraví, prisahám, choď prosím,“ napokon ma poslúchol a šiel. Mark sa nahneval a chytil ma za ruku. Vliekol ma k posteli a hodil ma na ňu ,,Končím....“ povedal som s plačom ,,Už to nevydržím, už nie. Je koniec, Mark,“ povedal som a postavil som sa. Začal som sa baliť, no on ma chytil ,,Ako koniec? Žiadny koniec!“ povedal a kufor mi vytrhol z ruky a začal trhať moje veci. ,,Nikam nepôjdeš,“ povedal a ja som sa s plačom vydal k dverám ,,Si šialený,“ povedal som s revom ,,To nie je šialenosť, ale láska, ktorú si ku mne nikdy necítil“ povedal. To som už nevydržal a vybehol von. Utekal za mnou. Našťastie som sa ho striasol a dostal som sa k bratovi. Prv som sa snažil upokojiť, no nešlo to. Tak som sa rozhodol, že pôjdem za Petrom. Povedal som mu všetko a on ma objal ,,Bože, Kevin, som rád, že si to urobil, nemali ste spolu šancu. Je až chorobne žiarlivý. Trpeli by ste obaja. Bolo to jediné možné riešenie,“ povedal a utešoval ma. Zostal som u neho. Tak sme sa dohodli. Povedal, že kým sa nedám dokopy a nebudem schopný o tom hovoriť, mám zostať u neho a potom až keď budem v poriadku sa mám vrátiť domov a vysvetliť to bratovi.  Navrhol mi, že ma zoznámi so svojim kamošom, ktorý je gay a hľadá si priateľa. Protestoval som, no napokon som musel povedať áno po jeho hodinovej prednáške o tom, že sa musím pohnúť a zabudnúť na Marka. Blížil sa deň nášho stretnutia. Mal to byť gay bar, avšak bál som sa, že stretnem Marka, tak to bol Petrov dom. Cŕŕŕŕŕŕŕn, zazvonil zvonček a tak  šiel Peter otvoriť. ,,Ahoj,“ vo dverách sa zjavil zjavne Petrov kamarát. Bol asi v mojom veku, zjavne hanblivý, odzdravil som ,,Ahoj, ja som Kevin,“ povedal som ,,Zack,“ povedal a natiahol ruku, ktorú som prijal, bol to jemný stisk, nie taký sebavedomý ako ten Markov. Bolelo ma to. Veľmi ma to bolelo. Tak moc som ho chcel späť. Najradšej by som sa za ním rozbehol hneď teraz, no vedel som, že nemôžem.  Že na neho proste musím zabudnúť. Musím.  ,,Ty si tušim môj spolužiak,“ povedal som a on prikývol. Ale je zhovorčivý. S Markom to bolo iné. On vždy našiel niečo, o čom by sme sa mohli zhovárať. Ale už dosť Marka! Snažil som sa zakričať v duchu sám na seba, no myšlienky sa kontrolovať jednoducho nedajú.....  ,,Tak to je fajn..... Mal si už niekoho?“ spýtal som sa. Prikývol ,,Aha a čo sa stalo?“ spýtal som sa ho. Nechal ma, vraj som bol pre neho nezrelý,“ povedal ,Aha,“ to jediné ma nato napadlo. ,,A ty?“ spýtal sa ma. Konečne sa pýta aj on, síce na Marka. ,,Hej, no bol moc žiarlivý, a tak sme to skončili,“ povedal som. ,,Aha,“ povedal ,Tak ja vás tu nechám samých,“ povedal Peter a zdrhol. Zdvihol som sa zo stoličky ,,Čo si taký napätý? Ja nehryziem,“ povedal som a natiahol som ruku k tej jeho, avšak nedotkol som sa jej. ,,Môžem?“ spýtal som sa. Na sucho prehltol a prikývol. Chytil som ho za ruku a preplietol som  si s ním prsty ,,Ide na teba prirýchlo, však?“ dočerta, prečo chcem, aby to bolo presne ako s Markom? Aj Mark na mňa šiel rýchlo, no ja som sa chytal. Ja nechcem tohto Zacka, ale Marka, môjho Marka.... Keď videl, že som zamyslený a váham, urobil čosi čo som nečakal. Pobozkal ma. Vyrazil mi dych. To bolo to posledné, čo som čakal. Bolo to rýchle, krátke a jemné, nesmelé, no nečakal som to. Usmial som sa ,,Ehm.... no, myslel som si, že si... ako to povedať.....“ a vtedy som si spomenul na to ako ma doplnil u nás doma slovom puto ehhhm zavrtel som hlavou, aby mi už po nej Mark neliezol ,,utiahnutý, ehm..... plachý, nesmelý,“ našiel som vhodné slová, som ja ale múdry. ,,Tak si sa mýlil,“ povedal Zack a pozrel sa na postel ,,Nie si akýsi rýchly?“ spýtal som sa ho. A to som sa bál, že je pomalý a ono... Opak je pravdou, šibal jeden...... Začervenal sa. Asi som to nemal hovoriť, náhodou sa zasa bude držať vzadu... Napravím to ,,Môžem ťa niekam pozvať? Čo máš najradšej?“ spýtal som sa ho. ,,tanec,“ povedal Chcel som s ním ísť do toho gay baru, no neodvážil som sa. ,,Môžem ťa teda vziať na obyčajnú diskotéku?“ spýtal som sa ho. Prikývol. ,,Tak to je super,“ povedal som a chytil som ho za ruku. Vošli sme na diskotéku. A hneď som ho vytiahol na parket. Začal som sa hýbať v rytme hudby. Práve hrali Keshu- take it off. Obaja sme tancovali a užívali sme si to. Keď som sa na neho pozrel, tak skutočne bol tanec jeho. Tancoval perfektne a odvážne, tu nadobudol sebavedomie a chytil ma kolo pásu. Aj ten zo mňa robí ukeho? A vyzeralo to, že si skúsim pozíciu semeho, ale veď ja to ešte skúsim, možno v posteli stratí sebavedomie. Začal sa spolu so mnou hýbať v rytme hudby, začali sme sa kolo seba vrtieť a trieť jeden o druhého. Ozaj sme si to užili. Jeho ruky ma už nedržali kolo pásu ale za zadok, no nevadilo mi to. Keď dohrala hudba, ani jeden z nás si nechcel sadnúť, a tak sme počkali na druhú pieseň. Pitbull- hotel room. A na to sa nám veľmi dobre tancovalo. Do tanca sme zaplietli aj trochu romantiky a on mi začal prechádzať rukami po tele, ani zďaleka som nezaostával a prechádzal som mu po tele i ja. Začal mi vyzliekať tričko na parkete a posúval ma ku kreslu. Našťastie už bola záverečná a táto pieseň hrala len pre nás, nik už na diskotéke nebol. Zack tam totiž mal známych. Posadil ma do kresla a začal ma bozkávať čoraz horlivejšie. Rukou mi držal hlavu blízko k sebe a tou druhou prechádzal po mojom stene. Ja som mu medzitým prechádzal po hrudi pod tričkom. On si ho dal rýchlo dolu a začal som ho po odhalenej časti bozkávať. Vyzliekol mi nohavice a vysadil ma na stolík. Vyzliekol nohavice aj sebe a začali sme sa vášnivo milovať. Jeho ústa, horúci dych a silné ruky spôsobovali vzdychy, ktoré mi hlasno vychádzali z úst. Snažil som sa ich zakryť a stlmiť rukou, no Zack mi ruku chytil a položil si ju na rameno. Chytil som ho za krk a pritiahol si ho naliehavo bližšie. O chvíľu mi ruku z ramena položil na stôl a na miesto nej mi na svoje ramená vysadil nohy. Trochu si ma posunul k sebe, a ja som sa rukami držal krajov stola. Trochu som sa bál, že zo stola spadnem, no za ten adrenalín stúpajúci v mojej krvi to iste stálo. Obaja sme vzdychali v túžobnej hre, ktorej súčasťou sme boli obaja. Dúfal som, že nás nik z personálu nepočuje, ale vedel som, že to nie je možné vzhľadom na naše hlasné prejavy rozkoše. Napokon sme obaja skončili a Zack ma dal dolu zo stola. Posadil ma do kresla a sadol si na mňa obkročmo. Bozkával ma a ja som bozkával jeho. Nakoniec ma vzal za ruku a šli sme na poschodie do nejakej izby. Obaja sme si tam ľahli a držali sme sa za ruky. Hlavu som mal opretú o jeho hruď, a takto sme zaspali. Po únave treba odpočinok. A ten sme si obaja vyžadovali. Keď som sa prebudil, ešte spal. Chcel som vyjsť z postele, no zobudil som ho ,,aké to stvorenie sa mi trepe v náručí?“ spýtal sa ma ,,A vraj  nezrelý..... Ešte teraz som lapal po dychu,“ povedal som s úsmevom. Pobozkal ma na pery, len jemnučko, krátko, ale sladko. Pery nechal položené na tých mojich ešte chvíľu a potom  povedal ,,Kedy pôjdeme?“ ,,Ja neviem, ale nechce sa mi,“ povedal som unavene ,,Ani mne sa nechce, ale raz budeme musieť odísť z tejto teplučkej perinky,“ povedal, vstal a chytil perinu. Potiahol ju. Stihol som ju ešte zachytiť ,,Nie,“ povedal som ublížene ,,Perinku mi neber,“ držal som ju, no on potiahol a ja som kydol aj s perinou. Našťastie ma stihol na poslednú chvíľu zachytiť ,,Ach, ty krpec,“ povedal so smiechom. ,,A teraz sa oblečieme a pôjdeme,“ povedal ,,Na kolotoče?“ spýtal som sa ,,Ak chceš“ A tak sme ozaj šli ruka v ruke na kolotoče. Boli tu hody, a tak som sa musel na dajakom kolotoči odviezť. A samozrejme Zack so mnou. ,,Nie,“ povedal, keď videl kolotoč, ktorý som si vybral ,,Áno,“ povedal som natešene a letel som kúpiť lístky. Nemal na výber. Už som mu podal lístok. Pripevnili nás a už sme leteli hore a dole a prevracali sa jedna radosť.  Bol som rád, že aspoň s niekým môžem robiť čosi takéto. Mark by so mnou určite nešiel. Pri Zackovi sa cítim slobodnejšie, inak.... Avšak má to jeden háčik. Keď sme skončili a kolotoč zastavil, vzal ma do stánku a kúpil mi vatu. Kŕmili sme sa navzájom, aj keď dosť z vaty skončilo na mojich ústach a okolo nich, než v nich. ,,To si spravil naschvál,“ povedal som ublížene ,,Áno,“ priznal sa a oblízal vatu z mojej tváre. Chytil ma za ruku a obehli sme pár stánkov. Keďže sme boli obaja hladný, zastavili sme sa pred cigánskou, no bola tam taká rada, že by sme skôr zomreli od hladu ako sa dostali na radu. A tak sme hľadali stánok s menšou radou. Našťastie sme ho našli, a tak sme sa postavili do rady.  Avšak vtedy som ho v diaľke zbadal. Marka. Blížil sa k stánku, asi si chcel kúpiť tiež cigánsku. Nechcel som, aby ma tu videl, a tak som povedal Zackovi, že som zbadal kamaráta, a že idem za ním a za chvíľu som späť. Za rohom som čakal, kým Zack nekúpi cigánske a keď ich kúpil, kývol som mu, nech ide ku mne. Sadli sme si na lavičku ďalej od stánku a podal mi voňavé jedlo, do ktorého sme sa okamžite obaja pustili. Keď sme ich zjedli, rozhodol som sa, že mu poviem pravdu ,,Zack, keď som povedal, že som videl kamaráta a šiel som za ním, klamal som. Videl som niekoho iného. Marka, muža s ktorým som býval a miloval ho. Nechcel som, aby nás videl. Nevedel som, akoby reagoval. A je tu ešte niečo, čo by som ti chcel povedať..... Napriek všetkému som na neho nezabudol a stále ho milujem. Nechcem ti ubližovať, a preto myslím, že by sme to mali skončiť čím skôr,“ povedal som ,,Prepáč,“ dodal som a postavil som sa ,,Nechcem, aby si zažil rovnaké sklamanie ako predtým..... Prepáč,“ vtedy som sa otočil a odišiel.  Šiel som rovno domov. K bratovi. Nech to mám za sebou, avšak cestou som natrafil na bar, kde sme sa s Markom spoznali. Karaoke bar. Napadlo ma, že si ešte pred tým zaspievam pieseň a odviažem sa.  Vošiel som do baru. Známeho môjmu srdcu a vybral si pieseň, ktorá mi je najbližšie I need you now, pretože hovorila pravdu. Potreboval som ho, i keď som ho nemohol mať. Začala skladba a ja som začal spievať. Bol to síce duet, ale zaspievam si ju sám.  Spustil som prvú slohu:

Picture perfect memories,

Scattered all around the floor.

Reaching for the phone cause,

I can’t fight it any more.

And I wonder if I ever cross your mind.

For me it happens all the time.

Vtedy sa však vo dverách zjavil Mark, pristúpil ku mne vzal si druhý mikrofón a refrén sme spolu so zvyškom piesne zaspievali ako duet. Pieseň pri ktorej sme sa poznali......

It’s a quarter after one,

I’m all alone

and I need you now.

Said I wouldn’t come

but I lost all control

and I need you now.

And I don’t know how I can do without,

I just need you now.

Another shot of whiskey,

can’t stop looking at the door.

Wishing you’d come sweeping in the way you did before.

And I wonder if I ever cross your mind.

For me it happens all the time.

It’s a quarter after one,

I’m a little drunk,

And I need you now.

Said I wouldn’t call

but I lost all control

and I need you now.

And I don’t know how I can do without,

I just need you now.

Yes I’d rather hurt than feel nothing at all.

It’s a quarter after one,

I’m all alone

and I need you now.

And I said I wouldn’t call

but I’m a little drunk

and I need you now.

And I don’t know how I can do without,

I just need you now.

I just need you now.

Oh baby I need you now.

Dokončili sme. Obaja sme si sadli do kresiel oproti sebe, aby sme mali súkromie ,,Prečo si mi dal košom?“ spýtal sa ma Mark ,,Pretože vzťah neexistuje bez dôvery, rozpadne sa. Ja to jeho základ a ani dom nemôžeš postaviť bez základov.Avšak...... Chcel som, aby si vedel, že ťa stále milujem. Milujem ťa viac ako čokoľvek na svete. Z celého srdca. Začal som chodiť s jedným chalanom v mojom veku. Dúfal som, že na teba zabudnem, nestalo sa tak. Pred chvíľou som to s ním skončil a povedal som mu, že ťa stále milujem a nemôžem na teba zabudnúť, s tebou som zažil to Naj vo svojom živote a chcel by som to vrátiť a prežiť znovu a znovu, avšak dnes, už napriek všetkému, viem, že nemôžeme byť spolu,“ povedal som ,,Prečo, nie? Aj ja som  s tebou zažil to čomu sa hovorí život. Najlepší okamih môjho života bolo, keď si bol po mojom boku. Nikdy som nikoho tak nemiloval a nepotreboval. Daj mi ešte jednu šancu “  povedal Mark  ,,Tvoja nedôvera by sa opäť opakovala, jednoducho to k tvojej povahe patrí a je to tvoje ja. Viem to“ povedal som a postavil som sa. Prekročil som vzdialenosť medzi nami,. Postavil sa aj on. Chytil som ho kolo krku, on ma kolo pása. Pritiahli sme si jeden druhého do náruče, pevne sme sa držali. Toto bola náruč, do ktorej sa už nikdy neponorím, dotyky, ktoré už nikdy nezažijem. Po tvári mi tiekli slzy. Prečo to musí končiť takto?! Avšak viem, že musí...... Iné východisko tu nie je...... Trošku ma od seba odstrčil, avšak na to, aby sa ku mne zohol a zotrel mi slzy. Videl som, že ani on nemá ďaleko od sĺz, pretože mal sklenené oči. Zohol sa a priblížil sa ku mne svojimi perami.  Dotkol sa jemne tých mojich a rukou mi zablúdil do vlasov. Privrel som oči a vychutnával si dotyk jeho pier. Posledný dotyk jeho pier, ktoré už nikdy nezablúdia nikam na mojom tele,  jeho rúk, zvierajúcich môj pás a prehrabávajúc moje vlasy,  ktoré tam už nikdy nebudú, jeho pevnú hruď, o ktorú sa už nikdy neopriem, a jeho prítomnosť, ktorú možno uvidím zriedka z diaľky.  Tvár, tak zúfalú tvár, ktorú už nikdy nepohladím a nepobozkám.... Bol to koniec. Bohužiaľ, to bol koniec..... Nepomohlo, že mi zotrel slzy, nepohla ani náruč, útecha, pretože nie som dieťa a viem, že to nebude lepšie..... Ak niekto vraví, že môže byť aj horšie, možno áno, ale pre mňa, bol tento okamih ten najhorší, pretože som vedel, že to je posledný krát..... Slzy mi tiekli z očí ako potom a už ani on neudržal tie svoje, keď videl mňa a moje zúfalstvo.  Chvíľu sme ešte takto stály. Vychutnávali sme si prítomnosť toho druhého.  Mohol by som večne... a však čas sa stále hýbe. Nezastavil sa len kvôli nám, a tak aj napriek úderom, a najmilovanejšej osobe, ktorú nemôžem mať pri sebe sa musíme pohnúť ďalej. Dopredu. So vztýčenou hlavou hľadieť vpred a nastaviť svoje telo k ďalším životným úderom, pretože som si istý, že toto nebol posledný úder, ktorý má pre mňa život prichystaný. A čo sa stalo so Zackom? Milenec sa mu ospravedlnil a chcel ho späť, avšak čo na to on? Povedal mu, že nie je jeho hračkou na hranie, a že si na neho nemôže spomenúť len vtedy, keď sa s ním chce hrať...... Ale pravý dôvod jeho nesúhlasu bol ten, že sa do mňa zamiloval. Láska. Tak krásna a bolestná. Avšak aj napriek všetkému som ho odmietol. Opäť. A opäť s rovnakými slovami. ,,Nemôžem ti opätovať to, čo ku mne cítiš“ Avšak povedal, že sa nevzdá, a že raz, raz budem jeho i dušou.......... A ak vás zaujíma i Mark a jeho osud, odcestoval do zahraničia a viac som o ňom nepočul. Zatiaľ sa nevrátil späť a môj brat sa dozvedel o mne a Markovi a drží so Zackom, chce, aby som na neho zabudol. Vraví sa, že čas vylieči všetky rany, no jazvy zostanú........

KONIEC