Sen alebo nočná mora?- 1.časť- príťažlivosť
Takze tato kapitolovka je taka lahka oddychovka aspon pre mna... som sa s nou dost ponahlala takze tak to bude aj neskor vyzerať ale však už si dám na ďalších záležať :o) Ďalšia časť bude behom týždňa :o)
Volám sa Mark. Vyrozprávam vám môj príbeh. Spoznal som ho v bare. Nebol hanblivý, ani sa mi nezdalo, že by bol dajaký tichý, ba práve naopak, zdal sa mi výrečný a odvážny. Dospelý a pritom mladý, muž a pritom stále dieťa. Vstal od stola a jemne sa pousmial. Neviem či to malo byť na mňa alebo to robil ten alkohol v jeho krvi, keďže som si všimol zopár pohárikov na stolíku. Prešiel k toalete. Moje oči ho však neprestali sledovať a keď sa za ním zatvorili dvere, nemo som hľadel na dvere. Áno, zaujal ma. Oči si počkali, kým sa opäť neotvorili dvere, aby sa opäť kochali a neopustili ho ani keď si opäť sadol za stôl. Stále som ho sledoval, chlapec sa obzrel a naše oči sa stretli, avšak nebol jediný kto si všimol môjho záujmu. Drgla ma. Sedela oproti mne. Spod trička jej vykúkalo bruško. Bola tehotná, no nevedela sa obliekať, čo som jej často zazlieval. To dieťa, čo nosila pod srdcom bolo aj moje. Nechcem povedať, že to bol omyl, pretože sa mi to zdá trochu kruté, avšak nič iné ma nenapadá, pretože ja som dieťa nechcel. Ona však áno. Nechala si ho. Len raz sme boli spolu, i to len na odreagovanie. Mala to byť len jedna noc, avšak to sa zmenilo v okamžiku, keď mi o mesiac na to oznámila, že čaká dieťa, ktoré je moje. A tak som si ju vzal na jej žiadosť do bytu. Nemôžem hovoriť o láske, avšak ju ani úplne nemôžem vylúčiť, pretože za ten čas som si na ňu i nato v nej zvykol. Žijeme spolu asi 6 mesiacov. Termín sa jej nekontrolovane blíži, avšak ja nemienim byť pri pôrode, vďaka čomu sme sa občas pohádali. Flór bola občas precitlivená, avšak v tomto období jej to nemôžem zazlievať. Pozrela na mňa, ale nie s hnevom, čo ma prekvapilo. Usmievala sa, keď povedala ,,Hladíš na neho akoby bol nejaké jedlo a ty nesmierne hladný,“ a začala sa smiať. Usmial som sa i ja. Nečakal som také prirovnanie, a tak som sa musel smiať i ja. Postavila sa na odchod, no ja som ešte nechcel ísť a ona to vedela. v tomto bola super. nebránila mi v ničom a v ničom ma neobmedzovala, či šlo o kamarátov, výšku, rodinu, prácu a dokonca i lásku. Vedela, teda aspoň si myslela, že to, čo je medzi nami nie je láska, ale priateľstvo. Milovala ma, no nebránila mi. Práve naopak, uvoľnila mi cestu a nerobila scény. Postavil som sa, že ju odveziem k nám, avšak ona na to ,,Aspoň sa prejdem, nechaj tak,“ vzala si kabelku a šla. Obrátil som sa ku skupinke za mnou. Vstávali. Zaplatili a odišli. Avšak on nie. Zostal. Neviem prečo, avšak vstal som a spýtal sa ho ,,Je tu voľné?,“ prikývol, a tak som chytil stoličku, odsunul ju a sadol som si. Hľadeli sme si do očí, avšak netrvalo to dlho, pretože zaklapol oči a ja som k nemu rýchlo pribehol. Našťastie na neho len doľahol alkohol , a tak som sa ho spýtal ,,Kde bývaš?,“ no z jeho odpovede som nerozumel nič. Vytiahol som mu z predného vačku nohavíc peňaženku a v nej občiansky. Začal som zisťovať meno, vek a adresu. Zistil som, že sa volá Kevin, má 19 a býva blízko môjho bytu. Vzal som ho kolo ramien a dotlačil k môjmu autu, kde som ho usadil na sedadlo vedľa mňa. Naštartoval som a čo chvíľa sme boli u neho. Podoprel som ho a šli sme k dverám. Hľadal som zvonček, avšak napokon som sa rozhodol, že ho vezmem k sebe do bytu.