Odpor- 1. časť
Mám 16. Chodím na gymnázium a som jedináčik. Teda, bol som jedináčik, kým sa naši nerozviedli. Prečo? Pretože môj otec zistil, že je gay a povedal to matke. Len tak, krásne ráno, každodenné raňajky, milé slovka a dvorenie môjho otca matke, bozk na rozlúčku a práca. Po práci prišiel a povedal ,,Miláčik, už dlho sa stretávam s mojim kolegom v práci, chodievame spolu na pivo a ja... zistil som, že k nemu cítim niečo viac, no vieš, ako keď sme sa zaľúbili my. Ja.. Chcel som to dajako skončiť, no nemôžem. Neuveriteľne ma priťahuje. Myslel som na vás. Na teba i Simona, no je to silnejšie než ja. Prepáč,“ vtedy matka chytila záchvat, popadla čosi zo stola a hodila to po otcovi s krikom ,,Vypadni ty buzerant, už ta nikdy nechcem vidieť!“ Otec sa ju snažil upokojiť, no ona po ňom kričala ďalej, a tak musel odísť. Požiadala o rozvod a súd ma, samozrejme, pridelil matke. Chvíľu po súde si otec prišiel po veci. Podľa nariadenia súdu som s ním mal tráviť každý druhý víkend. Potom ako mi to matka oznámila, skoro som zošalel. Za to, čo jej spravil som ho znenávidel. Moja matka však nesmútila dlho. Našla si priateľa a vzali sa. Bol som rád, hlavne kvôli nej a Jack nevyzeral byť zlý. Naopak, obľúbil som si ho. Chodievali sme spolu hrávať futbal, často ma brával svojím autom na prechádzky. Bolo to super. Otec si našiel priateľa, ktorý ma syna, ,, chudák ten syn, „ pomyslel som si, keď som sa to dozvedel od matky. Avšak zmenil som názor hneď po prvom víkende strávenom s ich rodinou. Prišiel po mňa autom. Zazvonil u nás na zvonček a Jack šiel otvoriť. ,,Ty musíš byť Charlie, Simonov otec,“ povedal ,,Áno, a ty budeš pravdepodobne Jack, manžel Niny,“ skonštatoval Charlie ,,Takže ty si gay,“ usmial sa Jack posmešne ,,Máš s tým snáď nejaký problém?,“ spýtal sa Charlie nahnevane. Od tohto ich prvého stretnutia bolo jasné, že sa neznášajú. Povzdychol som si. Už je to tu. Vzal som si mobil, ruksak a prekĺzol som cez Jacka ,,Ideme? ,“ spýtal som sa podráždene. Charlie prikývol a pokynul mi, nech idem prvý. Ešte chvíľu na seba zahliadali, potom ma Charlie nasledoval. Sadol som si na miesto spolujazdca a on za volant. Šli sme asi hodinu. Dlhá cesta a k tomu ešte preplnená cesta. V tom horku som šiel umrieť. Napokon sme zastali a vystúpil. Obzrel som sa kam ideme. Činžiak. Na prvý pohľad úplne obyčajný, avšak, čo som si mohol myslieť?. Vo vnútri to bolo prekrásne. Drevené obloženie, krásne vymaľované steny a prekrásny výhľad. Zaviedol ma do kuchyne. Sadol som si za stoličku a pred sebou som videl vysokého asi 35 ročného muža, ktorý bol v ružovočervenej zástere a niečo varil. Nie, piekol. Uvedomil som si to, keď vytiahol koláče z rúry. Pekne to voňalo, ale vyzeralo, že to bude riadne teplé, ako všetko navôkol. ,,Ahoj, Simon, ja som Tom. Budeme sa spolu vídať každý druhý víkend. A dúfam, že sa ti s nami bude páčiť. Neviem sa dočkať, kedy spoznáš môjho syna. Je milý a má rád novú spoločnosť a nových ľudí, je totiž kamarátsky. A navyše je v tvojom veku,“ usmial sa. ,,A kde je?,“ spýtal som sa ho. ,,Vieš, on je ešte u nás doma. Teda myslím v starom dome, snažím sa ho sem už mesiac dostať, no dajako sa mi to nedarí,“ povedal sklamane. ,,Vy nie ste odtiaľto,“ spýtal som sa ,,Nie,“ pokrútil hlavou, ,,chodieval som sem autom, len kvôli robote, no s tvojim otcom sme si našli bývanie a jemu sa akosi nechce prísť,“ povedal , ,,Avšak, už bude musieť, nemôže tam večne zostať,“ dodal. ,,Možno nechce prísť, pretože jeho otec je gay, možno bude normálny,“ usmial som sa pri tej predstave. Aspoň niekto v tejto priteplenej rodine.