tedovo detstvo- 1.časť
,,Tak toto je super... Veď ty tu bývaš úplne sám... V celom veľkom dome", povedal Alex ,, No vieš, nie je to bohviečo. I keď mám veľký byt problém je v tom, že som tu sám... Som dosť osamelý a som veľmi rád, že za mnou chodíš aspoň ty...", povedal Ted. ,, Prečo si sa vlastne odsťahoval od rodičov, veď ti nie je samému dobre", spýtal sa Alex. ,, Keď mi zomrela matka tak sa všetko zmenilo. Otec bol zatrpknutý a ani s nami neprehovoril. Neskôr sa to zmenilo. Hovoril s nami, skôr na nás kričal a hádal sa s nami. Boli sme malí, nechápali sme, že nás z jej smrti obviňuje. Najmä môjho mladšieho brata Maxa, lebo matka nám zomrela pri pôrode Maxa a tak si na ňu spomínam len matne a Max ju ani nevidel len ak, tak to na fotkách. Otec ho z toho začal viňiť a keď som si ho zastával, tak z toho začal viňiť aj mňa. Čím sme rástli tým sme to chápali viac. Neraz som ušiel z domu, no vždy som sa na poslednú chvílu vrátil. Nemohol som tam nechať Maxa samého na pospas výčitkám nášho otca. Vždy keď som sa vrátil dosť to trvalo. Buď som bol ďaleko v inom meste alebo som sa dokonca chcel nasťahovať k ujovi. Nemohol som to vydržať, no nemohol som ho tam nechať. Nie keď sa nemohol brániť. Bol veľmi citlivý a príliš si bral slová nášho otca k srdcu a to ma štvalo. Otec to zneužíval. Akoby nebol Max ani jeho. Priam ho psychycky mučil. Bol menší, hlúpejší a bojazlivejší. Ja som vtedy už mal rozum a nedovolil som mu mi vyčítať niečo za čo ani jeden z nás nemohol. Papuloval som, odvrával a jeho slová nebral vážne. Keď bol ale Max starší a schopný postarať sa o seba, tak som sa rozhodol, že odtiaľ vypadnem. Ak by chcel, tak by šiel so mnou, vedel som to a navrhol som mu to. Nepovedal nič. Len na mňa vystrašene hľadel. Niečo som z toho pohľadu nepochopil doteraz, nebol v ňom len strach, no i niečo čo som nevedel ani sám. Keď mi na to nič nepovedal, šiel som sa pobaliť a chcel som vypadnúť tak, aby si ma nevšimol. No to sa mi nepodarilo. Keď som otvoril dvere vonku stáli dve osoby rovno mne v ceste. Bolo jasné, že neprejdem. Bol to otec a môj mladší brat Max. Bonzol ma. Otec ma nechcel pustiť. Kričal po mne, že nikam nepôjdem. No ja som sa nedal. Vykričal som mu také reči, že som sa nečudoval, že mi jednu tresol," povedal Ted ,, Čo si mu povedal?," spýtal sa Alex ,, Nie som na to hrdý, viem, že som to poriadne prehnal a je mi to ľúto. Myslím, že aj keď bol k nám taký, nemal som na to právo. Veď stále to bol môj otec. Ale na druhej strane niekto mu to povedať musel. Vykričal som mu, že my na vine niesme a že jediný kto môže za jej smrť je on a že si to nechce priznať a tak to hádže na nás. Že ju zabil on tými neustálimi hádkami s ňou tak ako sa hádal so mnou," povedal Ted. ,,Potom ako mi jednu tresol som vedel, že mi ju dal právom. Vtedy som tam už nemohol zostať. Vybehol som von, bol totiž ako v tranze a môj mladší brat Max nemal dosť sily nato aby ma zastavil. Utiekol som k ujovi. Mal som 15 a tak som nemal na vlastný byt. No neskôr som si našiel brigádu a o tri roky neskôr ujo zomrel a ja som ten dom zdedil. Nechcel som tam bývať. Predal som ho a začal som pracovať. Kúpil som si tento byt ďaleko od nich, od otca a Maxa, aby som ich už nikdy nemusel vidieť a čoskoro som mal dosť peňazí na to aby som si kúpil auto a žil si super. No bol som sám, pokým som nestretol teba Alex. Som rád, že som ťa stretol a sme spolu už pól roka. pevne verím, že nám to vydrží dlho," povedal Ted ,, v to verím aj ja," povedal Alex. A tak išiel Ted odviesť Alexa domov, kde mala byť jeho sestra aj so svojim snúbencom policajtom. Vošiel dnu, pozdravil sestru a sadol si za stôl, kde už sedel aj Joenin snúbenec očakávajúc večeru. Tú práve varila Joe a tak im zostával čas, kde boli sami.....
Komentáře
Přehled komentářů
tam to ještě bude hodně pukat no dál! :D co dodat jen to že je to skvělé a další díl tu navíxc e takže vzhůru k němu! *nechala jsme se inspirovat novým animovaným filmíkem jmenovaným .vzhůru do oblak . :D jen jsem tam to poslední vynechala! :D *
juj
(sisi/ctenar, 13. 11. 2009 21:20)