Nehoda- 4.časť- predposledná- vysvetlenie
Po roku s Tedom som si spomenul na to, že býval sám v byte a nato, že hovoril, že s otcom a mladším bratom nevychádza, že ušiel z domu, lebo ich otec vinil za smrť ich matky, a že chcel byť od nich čo najďalej. Bolo mi čudné, že je teraz Ted s otcom v jeho dome a vychádzajú si tak skvele. Počkal som kým Ted aj jeho otec neodídu do práce. Keď odišli, začal som sa hrabať v šuplíkoch, čo mi bolo povedomé a vtedy som si spomenul na svoju sestru Joe a jej snúbenca Kaya. ,,Bože, oni si o mňa musia robiť starosti,“ pomyslel som si, keď som si spomenul, že o mne už rok nič nevedia. Bolo mi to veľmi ľúto, no čudoval som sa, že mi Ted klamal, že som sirota. Vtedy mi to bolo úplne čudné, a tak som pokračoval v prehľadávaní šuplíkov. Našiel som to čo som chcel. Album. Starý album, v ktorom boli fotky malého Teda s jeho bratom a otcom. Ted a jeho mladší brat Max sa na seba neuveriteľne podobali. Vtedy mi to došlo. Toto nie je Ted, ale jeho mladší brat Max. A vtedy ma bodlo pri srdci. Pri pomyslení na to, že som sa s ním miloval, že som s ním strávil všetky krásne chvíle. Aj napriek všetkému som si bol istý, že ho milujem, no toto som nemohol. Nemohol som len tak zabudnúť na Teda a vrhnúť sa na jeho mladšieho brata Maxa. Rýchlo som sa rozbehol k ceste a stopol som prvé auto, čo šlo smerom k nášmu domu. Keď auto zastalo, vystúpil som a zazvonil som na náš zvonček. Otvorila mi Joe. Bola neuveriteľne prekvapená ,,Alex!,“ skríkla so slzami stekajúcimi po jej lícach a objala ma. ,,Mal si byť mŕtvy,“ povedala a vtedy sa jej spoza chrbta vynoril Kay s prekvapeným výrazom. ,,Ako je to možné?,“ spýtal sa neveriacky. Vtedy som im začal rozprávať všetko od tej nehody s Tedom, cez nemocnicu a Maxa. Bol som opäť doma. Ako som sa dozvedel, Joe a Kay sa vďaka mojej údajnej smrti nevzali, čo mi bolo ľúto. Zo začiatku to bolo doma fajn. Presne ako za starých čias. Až na to, že mi chýbal on. Nie Ted ,ale Max a to ma bolelo ešte viac. O pár dní na to som šiel hľadať Teda. Po nemocniciach, na námestí, v obchodoch, popri uliciach a sídliskách, medzi pamiatky, no nikde som ho nemohol nájsť. Kay mi ako policajt pomohol a povedal, že Teda nájde, vyhlásil po ňom pátranie, takže som to nechal na ňom. Ja som sa zatiaľ utápal žiaľom vo svojej izbe. Zazvonil zvonček a Kay šla otvoriť. Bolo mi ukradnuté kto to je. Počúval som na plné gule Linkin park a hľadel do stropu. Potom mi však otvorila dvere a povedala ,,To je pre teba,“ a tak som sa zodvihol a šiel som ku dverám. Stál tam on, ten kvôli ktorému som bol na tom takto. Max. Keď sa stretol s mojimi očami videl som ten jeho smútok a túžbu ospravedlniť sa. Otvoril ústa, no zastavil som ho. ,,Vysvetli mi to,“ povedal som mu. Jeho dokonalá tvár sa stiahla v bolestnú grimasu plnú ľútosti a mne sa začali kotúľať slzy z očí. Zotrel mi ich prstom a objal ma ,,Nechcel som ťa oklamať. To otec. Ja... Keď sa dozvedel, kde je Ted, okamžite sa za ním vybral, lenže pohádali sa a Ted opäť ušiel. šiel za tebou a bol veľmi rozrušený, vtedy narazil a mal haváriu spolu s tebou. Otec za ním hneď bežal. Teda previezli do nemocnice a teba tiež. Hneď sme šli za vami. Ted však utiekol z nemocnice a doteraz o ňom nič nevieme. Keď otec zistil, že ťa Ted miluje, zúril, chcel ti ublížiť, a tak som si vymyslel, že ťa milujem. Keďže som bol jeho syn, nechal ťa tak. Musel som pred ním hrať divadlo, že ťa ľúbim, keďže si stratil pamäť, musel som to hrať aj pred tebou. Aby som ťa ochránil. Po čase som ti to chcel povedať, no skutočne som sa do teba zaľúbil a .... Bál som sa, čo sa stane s tým citom medzi nami, keď sa dozvieš pravdu. Nemal som odvahu ti to povedať, aj keď som vedel, že na to raz prídeš. Prepáč,“ povedal a ja som viac nepotreboval počuť. Moje pery boli na tých jeho, môj jazyk skúmal jeho ústnu dutinu a moje ruky horlivo blúdili po jeho chrbte. On nechal svoje blúdiť pod mojim tričkom na mojej hrudi a naklonil ma k zemi. Horlivo sme prepletali svoje jazyky. Chcel som sa ho ešte spýtať na mnoho vecí ohľadom Teda, Maxa a ich otca, no nechcel som túto chvíľu pokaziť. Na všetko máme ešte kopec času. Vtedy nás uvidel Kay. Pochopil, že u mňa nemá nádej. Smutne sa otočil za Joe do kuchyne. Tento príbeh sa však ešte neskončil. Teraz však naberá trošku iný smer. Teda a jeho otca a Kaya a Joe. Ako to s nimi dopadne, uvidíte