moja láska- 3.časť- predposledná
Vyhýbal sa mi. Ako náhle som prišiel domov on už bol fuč. Vždy si to nejak vypočítal a nestihol ma. Chodil som na futbal rovnako ako on. To bolo jediné miesto kde sme sa vídali... I keď u nás žil, vídal som ho len keď spal. Chodieval som ho večer pozorovať. Chýbala mi totiž tá pokojná, rozprávková tvárička. Na futbale mi ani raz nepozrel do očí. Vyhýbal sa očnému kontaktu. Prehrali. Už tretí krát po sebe. Nie čo s ním je. Určite. šiel som za ním do sprchy. Bol tam posledný. Videl som ako sa po jeho tele kotúľajú kvapôčky vody a ja som vedel, že opäť spravím nejakú hovadinu. Objal som ho. Začal sa v mojom náručí mixovať no ja som ho objal ešte pevnejšie. ,,Pokojne, nič ti nespravím, len ma nechaj vychutnávať si tvoju blízkosť, pretože sa mi neustále vyhýbaš,“ povedal som mu a on sa upokojil. Obrátil som ho tvárou k sebe a hľadel do jeho očí. V tom však vošla Aby a hľadela na nás nenávistným pohľadom. Vtedy som to pochopil. Nechodil domov, ráno ruka v ruke s Aby a vyhýbal sa mi. Oni sú opäť spolu. Zožierala ma nenávisť k tej mrche, no zachoval som si chladnú hlavu. Ja jej dám ,,Miláčik, nebudeme to tu robiť ,smola čo, tá ženská nás vyrušila,“ povedal som poriadne nahlas a okamžite som začal bozkávať Andrewa, chytil som ho za pás a prepletal jazyk s tým jeho. Ona na nás hľadela, div že jej nevypadli oči z jamôk. Bol som rád, že prišla. Bodlo mi to. Aspoň dá môjmu Andrewovi pokoj. Andrew nemal čas reagovať a ona ušla. Chcel ma od seba odstrčiť, no nedarilo sa mu to. Bozkával som ho naďalej. Dal som mu dolu ručník okolo pása a moja ruka sa pomaly chopila svojej práce. Vedel som, že týmto si ho podrobím.–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––– Opäť sa mi vyhýbal. Nech som sa snažil ako som chcel, nerozumel som mu. Vyspal sa so mnou a teraz sa mi opäť vyhýba. Bol som nahnevaný. Počkal som si ho pred školou a žiadal som vysvetlenie. Keď ma zbadal, otočila sa. Rozbehol som sa za ním. Dobehol som ho, schytil za ruku a obrátil tvárou k sebe ,,Prečo sa mi vyhýbaš, dobre viem, že sa ti to včera páčilo a viem, nech hovoríš čo chceš, že ma miluješ, pretože by si ma inak nenechal urobiť to, čo som včera urobil. Nijak si sa mi nebránil, takže mi na rovinu povedz čo s tebou je,“ povedal som mu. Hnevalo ma to. A poriadne. ,, Ja... Včera to... bol to omyl,“ ,,Tak toto nehovor. Ani zo srandy, Nebol to žiaden omyl,“ to ma už poriadne nahnevalo a do krvi mi vstupoval adrenalín ,,V žiadnom prípade to nebol omyl. Odovzdal si sa mi, milovali sme sa. Po to včerajšku ani ti nepoprieš čo ku mne cítiš, takže mi teraz nehovor, že to bol omyl,“ ,,Prepáč... Ono to.. Ja.. chcel by som to vziať späť,“ povedal a vo mne to vrelo ,,Takže vziať späť?“ to som už kričal. Schmatol som ho a šmaril na auto. Bolo mi jedno, čie to bolo auto, bolo mi jedno, že nás niekto vidí. Bolo mi to všetko jedno, len nech nevraví, že ten krásny včerajšok bol omyl. ,,Počúvaj, milujem ťa. Ak mi to nechceš povedať, nemusíš. Aj bez tých slov viem, že je to tak. No nehovor , že by si to chcel vziať späť.. Bol som k tebe hrubý? Ublížil som ti nejak?,“ spýtal som sa ho. Mlčal. Otočil hlavu a mlčal. Chytil som ho za bradu a otočil k sebe. ,,Tak povedz,“ dodal som šeptom. Odstrelím sa ak som mu nejako ublížil. No on stále mlčal. Začalo ma to opäť hnevať ,,Stratil si hlas?,“ začínalo mi to liezť na mozog. Nechcel som, aby ma nahneval, no zjavne sa mu to podarilo. Moja nálada klesla a náš ,,vzťah“ sa pravdepodobne ocitol na bode mrazu. Tak strašne som mu chcel dokázať, že ho ľúbim, chcel som to ukázať celému svetu. Nebyť tej jeho mlčanlivosti, tak by som si to s ním zjavne rozdal hneď tu a teraz, vedel som, že mu tým ublížim, tak som bez slov odišiel. Neobzrel som sa. Doma som sa mu vyhýbal. Ak mi niečo bude chcieť povedať, povie mi to. Nikdy som si dvere nezamykal. Ani on. Často trávil čas vo svojej izbe spolu s otcom. Nevychádzal z izby. Moja matka robila do večera a celý ten čas boli zamknutý v izbe. Ako náhle večer z jeho izby vyšiel, izbu nechal odomknutú. Ešte raz sa potom neskoro večer jeho otec vrátil do Andrewovej izby a zamkli sa. Nechápal som prečo. Lepšie povedané, nechcel som chápať. Keď jeho otec o polnoci vyšiel z jeho izby, vkradol som sa tam. Andrew plakal. Mal červené oči a líce. Uvedomil som si, že mu jeho otec vrazil. Sadol som si na jeho posteľ a objal som ho. Klepal sa. ,,Zneužíva ťa?“ potom ako som to dopovedal, chcel som si dať facku On len pokrútil hlavou ,,Bije ťa?“ no opäť pokrútil hlavou. Nechápal som. Ako som chcel, nemohol som pochopiť a on mi to zjavne ani nechcel vysvetliť. On mi to povie. To bola moja útecha, že raz mi to povie, raz mi bude veriť a ja si na to počkám. Vtedy ukojím svoju zvedavosť a ja si na ten deň počkám. Objímal som ho v náručí až kým nezaspal. Ľahol som si k nemu a zaspal som. Prebral ma až pohyb toho človiečika v mojom náručí. Mrvil sa a ja som sa musel usmiať a pobozkať ho na čelo. Zahliadol na mňa a ja som spustil príval smiechu ,,Ľúbim ťa,“ povedal som mu a odišiel som. Na raňajkách sa na mňa usmial. Jeho otec to videl a zahliadol na mňa. Pravdepodobne mu vadilo, že jeho syn niekoho má. Možno sa Andrewovi niečo dávno stalo a on k nemu nikoho nechcel pustiť alebo ho bije a Andrew to nechce priznať, či niečo horšie.... Bŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕ nesmiem na to myslieť. Andrew za mnou prišiel do izby. Prešiel ku stoličke na ktorej som sedel a pobozkal ma. Nechápal som. Vyviedol ma z mieri. Bozk so prehĺbil. ,,Trápi ťa niečo?“ spýtal som sa ho. ,,Nie,“ povedal mi ,,On je... ja... povieš mi niečo o sebe?,“ sformuloval som to inak. Veď ja sa na jeho otca dostanem... ,,Narodil som sa v Osake. Moja matka bola z Kjota. Otec z New Yorku. Zamiloval sa na výmennom pobyte. Obaja zomreli pri autonehode, Keď som mal 6. Vtedy si ma zobral k sebe otcov brat a vychovával ma ako svojho syna.,“ povedal Takže ho môže zneužívať, keďže nie je jeho otec , ale to by sa mi tak ľahko neoddal. Nevedel som. Nič ma nenapadalo. Ako náhle mi niečo prišlo na um, to druhé mi to vytklo. Ja si počkám..... Dnes je 13. júna. Blížia sa prázdniny. Dnes je piatok. Nikdy som nebol poverčivý, takže mi to bolo fuk. Andrew mal školský výlet a mal sa vrátiť až na večer. Ja som sa medzitým dostal do jeho izby a zahral som sa na detektíva. Chcel som nájsť nejakú vec, čo by mi ukázalo, čo je s Andrewom. a prečo ma jeho otec nemá rád. Hľadal som. Prekutral som šuplíky, stolík, no nič som nenašiel. Vtom ma napadlo, že to môže byť pod posteľou. Zdvihol som matrac a nič. Asi som hlúpy a Andrew nemá nič, čo by mi ukázalo čo s ním je. Dal som matrac späť, no posunul som vankúš, spod ktorého vypadla fotka. Fotka môjho brata a Andrewa. Vtedy ma to napadlo. Všetko do seba zapadalo. Andrewova nenávisť ku mne, to ako sa so mnou vyspal bez protestov, návštevy jeho otca, ktorý mu dohováral, Facka, ktorú mu dal, keď si Andrew nedal povedať, Zahliadanie na mňa pri stole, Andrewovo vyhýbanie po tej noci, Jeho slová ,,To bol omyl, keby som mohol vrátiť čas, toto by sa nestalo,“ jeho bozk.... Vtedy vo mne hlodala neistota ,,Ľúbi ma preto aký som? Alebo preto, že sa podobám na môjho brata? Môj brat mu musel určite ublížiť. Bol arogantný, zbrklí, výbušný a neuveriteľne žiarlivý Bol odo mňa starší. O päť rokov, no pred dvoma rokmi ho zavreli do vezenia, pretože zabil jednu ženu. Iba to mi vtedy povedal môj otec. No teraz mi bolo jasné, že Andrewovi nejako ublížil. Pod vankúšom bola ešte jedna fotka. Fotka ženy. Chcel som aby sa vrátil. Potreboval som počuť, prečo ma ľúbi. Kvôli mne alebo kvôli bratovi? vŕtalo vo mne. Zazvonil telefón. Vtedy som sa rozbehol dolu, pretože som začul meno Andrew. ,,Je v nemocnici,“ povedal mi jeho otec. ,,Je v kóme. Autobus zhavaroval,“ vtedy sme sa všetci rozbehli do nemocnice. Keď sme tam prišli nebolo tam nič nové. Môj Andrew bol v kóme. Už rok je v kóme. Nič sa nedeje. Neraz nám lekári povedali, že sa čoraz preberie, no nič sa doteraz nestalo. Bolo mi jedno, či ma ľúbi kvôli mne alebo nie. Modlil som sa len nech prežije, nech mu môžem opäť povedať ako ho ľúbim.
Komentáře
Přehled komentářů
je na hovno nesnáším jí kéž by vše zkončilo tak zle aby si každý uvědomil co to vlastně je!
ah ta láska
(sisi/ctenar, 9. 12. 2009 16:12)