4.časť- súd- posledná
. ---------------------------------Po rokoch------------------------------------------
,,A ako ťa odsúdili?“ spýtal som sa ho ,,Neviem, nepamätám si...... Ale dosť už o mne a čo ty? Povedz mi teraz ty niečo o sebe“ povedal, a tak som hovoril svoj príbeh v skratke ,, Narodil som sa ako temný anjel, avšak tá predstava sa mi hnusila. Nenávidel som to. Môj otec ma trénoval ako ďalšieho vodcu. Keď som mal 13 ušiel som do ľudského sveta, ktorým tak môj otec opovrhoval. Práve to mu zabránilo ma hľadať. Po čase som však v ľudskom svete našiel niekoho, na kom mi veľmi záležalo. Chlapca, s ktorým som žil asi rok. Zamilovali sme sa. Bol mojou jedinou láskou. Odvtedy som nikoho nemal....“ povedal som mu. ,,A čo sa s ním stalo?“ spýtal sa ma. ,,Šiel do obchodu a už sa z neho nevrátil. Na miesto neho prišiel anjel, tvoj sluha Ben a povedal, že mi Mikela zabil. Skoro som ho na mieste zabil. Zúril som, plakal, kričal.... ,, Nič ti ho nevráti“ povedal a hľadel na mňa tými svojimi ľadovými očami. Vrhol som sa po ňom, on však vzletel, chytil som nôž a oháňal sa s ním, hádzal ho po ňom. Nič. Odišiel a nechal ma tak. Spojil som sa so svojim najlepším kamarátom Deanom a sľúbil, že Bena zabijem. Nenašiel som ho. Rozhodol som sa, že anjelov za to vyvraždím a vrátil som sa k otcovi. Bol šťastný. Nesmierne. Vraždil som anjelov jedna radosť, až kým znova neprišiel Ben. Povedal mi, že Mikel nie je mŕtvy, ale že sa stal anjelom. Mikel ma opustil bez vysvetlenia, bez rozlúčky, bez všetkého. Prečo? Kládol som si tú istú otázku deň čo deň. Nemohol ma milovať, nie tak ako hovoril. Klamal mi, inak by za mnou prišiel, vysvetlil mi to, zostal so mnou“ ,,Možno nemohol....“ povedal Richard ,,Neobhajuj ho. Keby to tak bolo, raz by mi to vysvetlil, raz by mi povedal prečo a prišiel by za mnou. Nestalo sa tak. Čakal som na neho a nič. Rozhodol som sa pokračovať a vraždiť vás, pokiaľ nenájdem jeho a nevysvetlí mi prečo ma bez vysvetlenia a dôvodu opustil a nerozlúčil sa a nezostal...... Avšak to je už preč. Zomrel a.... ja ťa musím priviesť...“ povedal som a chytil anjela za ruku ,,Nie, čo to robíš?! Vravel si, že som posledná osoba, ktorej by si ublížil“ povedal Richard ,,To je pravda, neublížia ti, avšak je mojou povinnosťou, ťa tam vziať.“ Vtedy som anjela chytil a ťahal ho. Vtom ma však oslepila žiara a odletela strecha. Pred nami sa na nebi zjavil Ben a zletel na zem pred nás ,,Daniel, nevieš na isto, či Richardovi neublížia. To si skutočne tak zaslepený pomstou a nenávisťou k anjelom, že si si nevšimol, že jediný kto ťa kedy miloval a koho si ty miloval bol stále pri tebe?! Máš ho pred sebou a zahadzuješ vedome najväčšiu šancu akú vám kto mohol dať,“ povedal Ben. Vtedy som bol zaskočený, prekvapený, nahnevaný a všetky emócie v kope. Neveriacky som sa otočil k Richardovi a prezrel si ho od hlavy k päte. Podobal sa.... Až teraz som si všimol, že sa na Mikela podobá. Skoro rovnako vysoký, trochu iná farba vlasou, možno strih, iná farba očí, iné oblečenie, krídla navyše, avšak tvár rovnaká. Mal som ho stále pred očami, ako som si to nemohol nevšimnúť..... Hlodali vo mne pochybnosti... Nemohol to byť on... Nie...... ,,Ty.... Nemôžeš byť môj Mikel... Nie, ty si len bezcitné kryštálové stvorenie... Mikel bol môj... miloval som ho On... bol to človek a ty si sa narodil ako anjel... To nie je možné. Ja som ho miloval a on..Nebol anjelom od narodenia. . Ty nemôžeš byť on, veď necítiš, nemiluješ, nevieš milovať........,“ povedal Dan a hľadel na Richarda. ,,To bolo od teba dosť kruté Daniel, nepoznáš ho,“ povedal. Ben ,,Pozri sa na neho poriadne. Tá obrovská podoba, to, že v tebe aj ako anjel prebudil niečo, čo tak dlho nebolo, to že mu nechceš ublížiť a podvedome ho chceš chrániť, to že mal ročný trest, na ktorý si nepamätá a to, že Mikel bol s tebou presne rok a potom bez stopy zmizol. To nie sú náhody. Bol si hlupák zaslepený pomstou a klamom, že si vraždil niekoho, kto za to vôbec nemôže. My sme za to nemohli. Nespravili sme z neho anjela, on sa tak už narodil, sám si to povedal, ani sme ti ho nevzali, to súd ti ho dal a aj ti ho vzal. Preto za tebou neprišiel ani potom, na celý ročný trest zabudol.“ Povedal Ben. Stále som tomu nemohol uveriť, avšak čím dlhšie som sa na neho pozeral, tým reálnejšie to znelo a tým viac som tomu veril. Napokon som pripustil, že je to tak. ,,Mikel?“ oslovil som ho neisto ,,Richard?“ opravil ma neisto ,,Ako mám vedieť, že je to skutočne on?“ spýtal som sa Bena. ,,Ak ti nestačili toľké dôkazy, dám ti ešte jeden. Dotkni sa Richardovho krídla,“ povedal Zaskočil ma a Richarda tiež ,,Ver mi Richard, viem čo robím. Ukáž nám svoje krídla“ povedal Ben a ja som pozoroval ako sa z nejasna objavujú snehovo-biele krídla ,,Dotkni sa ich,“ povedal Ben. Bol si príliš istý. Pomaly som naťahoval svoju roztrasenú ruku k Richardovmu krídlu. Najprv som sa jemne dotkol prstami bielych pier. Napokon som po ňom prechádzal celou rukou. Neviem opísať tento dotyk. Cítil som, že tento dotyk bol jedinečný, a že ho už nezažijem. Bolo to ako najjemnejšie páperie, najjemnejší plyšový macko, miestami som sa cítil ako v nebi, kam sa nikdy nedostanem. Akoby som lietal v oblakoch istý, že nespadnem. Bolo to ako držať v ruke niečo, čo sa nedá, čo sa pri dotyku rozpadne, rozsype, rozplynie. Ako držať hmlu. Bolo to mäkké a studenkavé. Ozaj neviem opísať ten dotyk, ale bolo to neuveriteľné. Keď som sa pozrel na Richarda, obaja sme pochopili. Bol to môj Mikel. ,,Milujem ťa,“ povedal som a pobozkal som ho. Zo začiatku sa mi pod perami metal, potom sa nehýbal a nakoniec sa pridal. ,,Daniel,“ vydýchol mi do úst a mne bolo jasné, že si spomenul. ,,Odídeme. Niekam ďaleko, kde nebudú žiadny anjeli ani temný anjeli, ani súd, nič, čo by nás mohlo rozdeliť. Plánovali sme útek. Ben nám pomohol pobaliť, vybrať miesto a povedal, že nás neprezradí. Týmto mala vojna medzi našimi rasami definitívne skončiť. Držím Richarda za ruku a práve sa brodíme cez les. Ďaleko pred nami je púšť a za ňou náš cieľ. Avšak na nebi sa zjavila opäť obrovská žiara a my sme sa ocitli na nejakom neznámom mieste. Stáli sme v strede dajakého kruhu. Okolo nás 6 anjelov a 6 temných anjelov. Vyzeralo to ako súd. ,,Daniel, narodený ako temný anjel, syn vodcu temných anjelov, po ktorom prebral vedenie a Richard, narodený ako anjel, syn anjela a temného anjela, za čo si odpykal trest a na rok sa stal človekom.“ Skonštatovala jedna žena za stranu anjelov. ,,Daniel, s tvojou oddávna vedenou nenávisťou k ľuďom si sa do jedného aj napriek tomu zamiloval. Nevedel si, že Richard je anjel, myslel si si, že je človek. To je tvoj prvý porušený zákon. Keď sme ťa bez slova a bez trestu zbavili človeka, nájdeš ho opäť v podobe anjela. Druhý porušený zákon,“ povedal muž, opäť zo strany anjelov ,,Richard, bol si potrestaný za chybu svojich rodičov, aby si sa podobnej chybe vystríhal. Porušil si však pravidlo a zopakoval si chybu svojich rodičov. Sklamal si nás, dali sme ti šancu, pretože sme verili, že tú chybu nezopakuješ a nie si ako oni. Mýlili sme sa. Porušil si zákon. Vieš, že anjeli a ani temný anjeli, Daniel, sa nesmú zamilovať do niekoho iného, než do rovnakého druhu .A aj tak ste to obaja porušili,“ povedal temný anjel ,,Obaja viete, že budete potrestaný. Toto nemôžeme nechať len tak“ povedala žena z temných anjelov. ,,Dlho sme uvažovali o vašom treste,“ povedal anjel ,,Napokon sme sa rozhodli, že vás potrestáme nasledovne,“ povedal temný anjel ,,Daniel, ty sa vrátiš na svoje miesto a ďalej budeš vraždiť anjelov. Prvý na tvojom zozname bude Ben, rodinný sluha Richardovej rodiny, ktorý vás bránil a podporoval v niečom, čo porušovalo zákony. Keďže potom už nebudeš mať koho vraždiť, pretože ste vyvraždili všetkých anjelov, budeš ty aj tvoj druh vraždiť ľudí až do posledného. A ty Richard, odoberáme ti nesmrteľnosť a s ňou aj tvoj život. Týmto váš vzťah končí. Richard, aj napriek tomu, že si porušil zákon pôjdeš do neba, naopak ty, Daniel, po vyvraždení a splnení svojej misie pôjdeš do pekla,“ povedal anjel ,,Nie!“ protestoval som, no prenieslo ma to opäť do lesa. ,,Richard!“ avšak nikde ho nemôžem nájsť..........................
---------------------------------------Po 3 rokoch----------------------------------- Práve som sa prechádzal po ulici, keď som v diaľke zbadal známu tvár ,,Mikel!“ skríkol som a rozbehol som sa po blonďatom nízkom chlapcovi v džínsach. Avšak keď som dobehol za roh, kde chlapec zmizol, už tam nebol. Bola to len ilúzia?
KONIEC