2.časť- sluha
,,Pre nás je to česť Richard slúžiť mladému princovi Fernandovi.. Nie každý môže.. Buď len rád, veď je to pocta,“ tak mi oznámila moja matka ,,Iste.. Česť...“ nebol som z toho bohvieako nadšený. Nechcel som robiť osobného sluhu nejakému rozmaznanému princovi ale musel som. Niekto nám zabúchal na chatrč. Anna- moja matka šla otvoriť. Vo dverách stál posol a stráž a posol prehlásil ,,Richard syn Anny a Charlieho Botgencov oddnes slúži na zámku ako osobný sluha princa Fernanda, budúceho následníka trónu.“ Keď som to počul, vyšiel som z chatrče a šiel s nimi. Sadli na koňa a tak som si sadol i ja na koňa, ktorého mi ukázali a už sme jazdili smerom k zámku. Anna bola šťastná, že práve ja- jej ,,syn“ budem osobným sluhom budúceho kráľa. ,,Vitaj, volám sa Sara a toto je moja dcéra Adriana,“ povedala staršia slúžka. Vyrezala byť veľmi milá, trošku bacuľatejšia bruneta ale myslím, že mala dobré srdce. Ukazovala na mladšie dievča, ktoré je určite hanblivé, čo som usúdil z jej červenajúcej sa tváre. Menšia postava asi ako ja. Bola mi veľmi podobná až na tie vlasy. Mala ich čierne ako uhol. Asi po otcovi, keďže jej matka je bruneta. Dievča sa na mňa nesmelo usmialo a jej matka, Sara, si ma vziala do parády. Poukazovala mi kde sa čo nachádza a previedla po zámku, aby som vedel , kade sa mám pohybovať. Bola úžasná a rovnako tak aj jej dcéra Adriana. Obe mi pomáhali a stali sme sa skvelými priateľmi. Adriana mi bola ako sestra a jej matka Sara bola ako moja matka. Nahradila mi tú moju, za čo som jej bol vďačný. Keď si ma princ zavolal po prvý krát k sebe, mal som strach. Nevedel som ako vyzerá, aký bude, ako sa správa, čo mi bude vyčítať, čo bude odo mňa vyžadovať. Jednoducho strach. Ten však roztal v okamihu, keď som sa zjavil medzi jeho dvermi a on na mňa hľadel ako na zjavenie. Vtedy som si uvedomil z jeho výzoru, reakcie a pohybov, že to nebude až také zlé ako som si myslel. Keď však stál ako prikovaný hodnú chvíľu s otvorenými ústami začala ma chytať panika. Čo je na mne? začal som sa pýtať sám seba. Mám mať zásteru, som neupravený, špinavý, čo vlastne? Prečo na mňa tak hľadí? Hľadal som príčinu, no ako koľvek som sa snažil nenašiel som ju a tak, keď som sa už začal červenať pod jeho neustálym pohľadom a premeriavaním si ma, oslovil som ho ,,Pane?“ povedal som a jeho ústa sa v tom momente zatvorili a jeho skúmavý pohľad padol na moje oči ,,Ty?“ odpovedal mi a ja som nechápal. Vedel som, že nebude vedieť ako vyzerám, pretože matka mala kontakty a tak ma sem dostala, ale že ho to tak vykoľají?! To ma nenapadlo. ,,Ja.. ehm.. neviem, ale asi ste si ma s niekým pomýlili, pane,“ dostal som zo seba a jeho pohlad začal byť opäť skúmavý. Chvíľu bolo ticho, ale neskôr sa zjavne spamätal a opýtal sa ma ,,Ako sa voláš, chlapče?“ bolo jasné, že musím odpovedať a tak som aj odpovedal, aspoň mu dokážem, že si ma s niekým splietol, teda dúfam ,,Richard, pane“ No on len prižmúril oči, chvíľu na mňa zahliadal, ale potom povedal ,, Si syn Anny a Charlieho, však?“ To ma prekvapilo, žeby mi neveril? Žeby si ma stále s niekým splietol? ,,Áno, som syn Anny a Charlieho, pane,“ povedal som a on mi pokynul, aby som odišiel. Nechápal som. Povedal som to Adriane a Sare, no oni len prekvapene potriasli ramenami. –––––––– Musel to byť on, Michael. Musel. Veď to načasovanie... Michael spadol z koňa a hneď potom sa objaví chlapec, ktorý vyzerá úplne ako on. Musí to byť Michael. Potreboval som však istotu, a tak som zavolal posla, nech mi privedie Annu a Charlieho. Posol sa nepýtal. Bol zvyknutý, že od neho chcem veľa nepochopiteľných vecí. Tak sa aj stalo. O necelých 10 minút mi klopal sluha na dvere a tak som sa ozval so slovami ,,Vstúpte“ a tak sa aj stalo. Anna a Charlie vstúpili a ja som pokynul sluhovi nech nás nechá osamote. ,,Anna, Charlie, váš syn Richard... Nie je váš, však?“povedal som s istotou v hlase. Keďže to nebola otázka a to bolo cítiť z môjho hlasu, báli sa klamať mi, a tak prikývli ,,Nie, pane, nie je to náš syn. Ale my sme ho našli ako...“ začali ale ja som viac nepotreboval počuť. Zvyšok si viem domyslieť a tak som ich zastavil a skočil im do reči ,,Viete kto to je?“ no na túto otázku mi nevedeli odpovedať, a tak som im napovedal ,,Michael, princ Michael, jediný syn kráľa Arnolda, ktorý sa mal kvôli spečateniu a udržaniu mieru oženiť s mojou sestrou, princeznou Lyr. Ako vidím vaše prekvapené tváre, nepotrestám vás, zjavne ste o tom nevedeli. Ale kážem vám, aby ste o tom mlčali, lebo ak sa niečo dostane do sveta, vy budete tí zlí, ktorý ho uniesli. Hovorte čo chcete,“ pokračoval som, keď som videl, že idú protestovať, ,,ale iní nevedia ako to bolo a bude im to jedno. Najmä kráľovi Arnoldovi, ktorý žije s predstavou, že jeho jediný syn zomrel. Jedno veľké plus je, že Michael spadol z koňa zjavne na hlavu. Našťastie je v poriadku, no možno si nebude môcť spomenúť kto v skutočnosti je. Tak vám kážem ako budúci kráľ, aby ste mlčali a Michaela sa zriekli. Ako by ani neexistoval. Ja sa už o neho postarám,“ povedal som. Chceli protestovať no zdvihnutím ruky som ich umlčal a ukázal na dvere so slovami ,,Dovidenia,“ pochopili a odišli. Nemali na výber. A tak Michaela budem musieť dostať preč, inak si moja sestra uvedomí, kto to je. Nevedel som čo mám v pláne, konal som bez rozmyslenia. Možno to bola chyba, no možno nie. Nakázal som mu, nech sa zbalí, že odchádzame a ja som sa medzitým šiel tiež zbaliť a povedal som otcovi, že odchádzam do letného sídla a neviem kedy sa vrátim, nech za mnou nikoho neposiela, že chcem byť sám. Nepýtal sa prečo, bol zvyknutý na výkyvy mojej nálady a možno si myslel, že to v sídle dlho nevydržím sám, no povedal som mu, že tam idem so svojim osobným sluhom. Keďže ho ani nevidel, nemal zzáujem sa opýtať kto to je a to hralo v môj prospech. Šiel som sa ešte rozlúčiť so sestrou, Lyr. Zavolal som sluhu, nech mi vezme batožinu a rozkázal som poslovi, nech oznámi koniarovi, že potrebujem dvoch koňov a to hneď, nech ich pripraví a osedlá. Potom som šiel za Michaelom do kuchyne, kde sa zjavne lúčil so služobníctvom–––––––––––––––- ,,Prečo odchádzaš?“ spýtala sa ma Sara ,,Princ tak nakázal“ povedal som smutne. Z mojho hlasu bolo cítiť, že tam ísť nechcem ,,A kam idete?“ spýtala sa Adriana ,,Do princovho letného sídla,“ povedal som. Sara mi pomohla sa zbaliť a Adriana, ak ratáme to jej neustále pobehovanie a rozhadzovanie, čo som skôr prirovnal k vybaľovaniu než zbaleniu, tak aj ona pomáhala. Bol som zbalený a tak som sa už len lúčil so Sarou a Adrianou. ,,Určite mi bude smutno, dúfam, že sa čoskoro vrátime,“ povedal som a objal ich. Sara mi dala bozk na čelo a Adriana sa smutne usmiala ,,Aj ja dúfam,“ povedala a Sara ju doplnila ,,Aj ty nám budeš chýbať za ten kratučký čas sme si na teba zvykli, vieš, ono tu veľa ľudí nie je. Len pár zatrpknutých sluhov a my. No potom si prišiel ty a zmenilo sa to... No... Za tých pár minút si mi prirástol k srdcu,“ povedala a opäť ma objala. V tom sa otvorili dvere a v nich stál princ. ,,Dúfam, že si zbalený. Koniar nám pripravil dvoch koňov,“ na môj nechápavý pohľad dodal ,,v sídle budeme len my dvaja,“ bol som prekvapený keď to povedal. Zjavne to bolo na mne vidieť, no on neurobil nič. Choval sa akoby to nezbadal. Pokynul sluhovi, nech vezme i moju batožinu a s oboma batožinami šiel ku koňom. Prehodil ju cez kone a uviazal. Princ mi pokynul, nech idem za ním a tak so šiel. Zastavili sme až pri koňoch. Ukázal mi na jedného z nich a povedal ,, Vysadni na neho,“ keď videl môj pohľad dodal, ,,Neublíži ti, je krotký,“ a tak som pozeral ako vysadol on. Keď videl, že u mňa to nepôjde tak ľahko, zliezol. Usmial sa na mňa a pomohol mi. Keď som už sedel bezpečne na koňovi, aspoň to som si myslel, rozbehli sme sa, no kôň sa akosi postavil a ja som sa zviezol dolu. Princ sa otočil a zjavne mu docvaklo, že ja neviem jazdiť na koňoch a tak mi podal ruku, ktorej som sa chopil a postavil som sa s jeho pomocou na nohy.
Komentáře
Přehled komentářů
ještě lépe to pokračuje, škoda že je to daké krátké, vše to preletím pohladom a zhltně to na ráz! aká škoda ale však sa velmi takto těším an pokračovaní!
:D další díl si prosím na striebornom podnose so zmrzlinkou a na nu chcem eště čokolatku a šlehačnu mnaní možno eště také hroznové víno!Dobre s dalším dielo sa vystačím ale prosím rychlo!
muck
(sisi/ctenar, 13. 11. 2009 21:15)