Vášeň
Volám sa Charlie. Pochádzam z chudobnej rodiny. Žijeme na západe pri hrade Bodiam vo Veľkej Británii. Som tretí najstarší člen našej rodiny. Otec, matka a Jessy. Jessy je odo mňa o 12 rokov mladšia. Má 5. Avšak je poriadne chorá, a preto potrebujeme na jej liečbu peniaze. Problém je v tom, že práve tie nemáme. A tak ja s otcom chodíme na trh a predávame z vozíka ovocie. Našu úrodu. Avšak ani to nestačí. Moja matka zomrela hneď po pôrode a otec zomrel na nejaký mor ešte pred ňou. Vychovávala ma matkina sestra so svojim mužom. Keďže som s nimi bol od mala, zvikol som si ich oslovovať otec a matka. Dnešok začínal rovnako ako iné dni. Opäť sme stali a šli s otcom na trh s vozíkom ovocia. Postavili sme vozík na zem a ponúkali úrodu. Zrazu sme začuli hluk a šramot. Keď sme sa obaja obrzreli vpravo ku bráne k mestečku, uvideli sme kráľovnú. Keďže nechodievala často do mestečka, bolo to ojedinelé a všetci rodičia ukazovali svojim deťom ich vládkyňu. Bola prekrásna. Vysoká žena so zelenými veľkými očami a čiernymi dlhými mihalnicami hladeľa pred seba. Svoje plné pery mala stiahnuté v priamke, a tak vyzerala prísne. Svoje dlhé tmavé vlasy mala uviazané v drdole a ozdobené diamantami a ozdobou jej tam robila obrovská a prezdobená koruna. Ladne kráčala po cestičke. Dávala si pozor, aby nezakopla, pretože mala šaty dlhšie, než bola ona sama. Zato však boli prekrásne. Hodvábna bledo modrá látka s tmavo modrým korzetom a tmavo modrými ozdobami. Nechýbali jej tam ani šperky, diamanty a drahokami. Za ňou kráčali jej sluhovia a slúžky. Bol som prekvapený, že existuje niekto taký nádherný, avšak aj napriek tomu ma nezaujala. Otočila sa. Jej zrak padol na mňa a usmiala sa. Viem, že to nebol len povrchný úsmev, naopak, bol až plíliš vrelý. Tým úsmevom dala najavo, že vovnútri nie je taká ako navonok, ale úplne rovnaká ako naše ženy. Avšak práve ten vonkajšok bol na nej iný. Tento moment odišiel tak rýchlo ako prišiel a na mieste kde pred chvíľou stála, bolo opäť len niekoľko bezvýznamných ľudí. To bol prvý deň, keď som ju uvidel.------ ,,Ahoj Jessy, ako si sa vyspala?“ spýtal som sa sestry. ,,oooo“ zívla si a usmiala sa na mňa ,,zle“ povedala napokon. Jej úsmev pohasol a vystriedala ho priam čítateľná bolesť. Vedela, že mňa ohladom svojho stravu neoklame, a tak mi začala po čase hovoriť pravdu. Mala len 5 a aj napriek tomu si tú chorobu schytala ona. Najhoršie natom však bolo, že som s tým nemohol nič urobiť. ,,Ach, Jessy,“ vzdychol som si a siahol jej na horúce čelo. ,,Bež si lahnúť, prinesiem ti niečo teplé pod zub,“ usmial som sa na ňu a ona ma poslúchla. Vybehla po schodoch a zalahla do postele. ,,Matka, priprav Jessy raňajky, zanesiem jej ich,“ povedal som. Avšak matka protestovala ,,Nie, ja jej ich zanesiem. Predsalen, musíš ísť zbierať z pola a stromov úrodu. Otcovi je akosi zle, tak aspoň pozbieraj ovocie sám, otec ho pôjde s tebou predávať. Predsalen si nemôžeme dovoliť, aby jeden z vás nepracoval. Už tak sme na tom zle,“ povedala a tak som vyšiel na pole a začal do koša zbierať úrodu. Nemalo to konca, avšak kvôli Jessy som musel. Keď bol koš plný, vyliezol som na strom a oberal ovocie. S otcom sme opäť šli na trh aj s vozíkom. Opäť prechádzala okolo. A opäť sa na mňa pozrela a usmiala. Otec si to všimol, rovnako ako ja. Na druhý deň prišla znova a deň potom opäť. Vždy sa na mňa pozrela a vrelo usmiala. Až o pár dní sa mala aj k niečomu inému ako len úsmev. Prišla k nášmu vozíku a povedala ,,Prosím si jedno sladké, červené jablko.“ Natiahla ruku a usmiala sa. Hľadal som čo najkrajšie a najčervenejšie, a tak som jej ho podal ,,Nech sa páči,“ a natiahol som ruku. Chytila jablko, avšak aj moju ruku. Keď sme sa dotkli, okamžite sa stretli naše oči a obaja sme sa na seba usmiali. Zahrýzla doň a keď sa od neho odtrhla, povedala ,,Vynikajúce, smiem vedieť ako sa voláte, predavač?“ spýtala sa ,,Charlie, pani,“ povedal som hypnoticky a ona ma ďalej vábila svojim šarmom. ,,Nechceli by ste ma navštíviť?“ spýtala sa. Neznelo to ako otázka, skôr pozvanie, ktoré sa neodmieta. --------------,,Musíš nás z tejto biedy vykúpiť. Kráľovná si ťa všimla, len ty jediný môžeš,“ povedala matka. ,,Nie je to o mojich pocitoch. Ide vám len o to, aby som vás odtiaľto dostal!“ zakričal som. ,,Ty drzí sopliak, môžeš byť rád, že sme ťa vychovali! Nevďačný bastard! Tvoja matka nás na pokraji smrti prosila, nech sa o teba postaráme. A tu je tvoja vďaka!“ kričal otec. ,,Ak nie pre nás, aspoň pre Jessy,“ povedala matka. Pre Jessy. ----------Prišiel som k nej už druhý krát. Prechádzali sme sa v záhrade. Ruka v ruke. Pohrávala sa s mojimi prstami a na tvári jej hral úsmev. Detský úsmev. Avšak ja som bol otrávený. Nepáčila sa mi jej prítomnosť, nechcel som ju mať pri sebe a ubližovať jej svojou pasivitou. Vtom som medzi stromami uvidel tvár anjela. Dokonalá, nádherná a jedinečná. Bol som v šoku, nevedel som, že na svete existuje niečo tak krásne, ako bola tá tvár, ktorá sa k nám približovala. Usmial sa na mňa a ja som sa usmial na neho. Neviem prečo, ale moje telo pohltil pocit šťastia. ,,Ahoj Lydia,“ pozravil kráľovnú ten dokonalý anjel. Videl môj výraz obdvu. Krátko sa zasmial a svojim melodickým hlasom sa spýtal kráľovnej ,,Akú ozdôbku to tu máš? Ja som Sebastian, Kráľovnin brat,“ povedal a natiahol ku mne ruku. Chvíľu som na ňu hľadel, avšak potom som ju chytil ,,Charlie,“ odvetil som. ,,Takže Charlie... Odkiaľ si?“ spýtal sa, ,,Pretože som ťa tu ešte nevidel“ dokončil a ja som odvetil trošku hamblivo ,, Ja... Som z mestečka pod hradom. S otcom sme predávali úrodu, keď si ma vaša sestra všimla,“ povedal som a začervenal som sa. ,,Aha... To bude asi tým, že nechodievam do mestečka,“ usmial sa úprimne a šiel s nami do hradu. Sadli sme si na gauč v salóniku. Všetci traja vedľa seba. Keď bol Sebastian tak blízko, búchalo mi srdce o preteky a zadrhával sa mi hlas. Radšej som bol po celý čas ticho, pokiaľ sa to dalo. Po celý večer som sa mu snažil pohľadom vyhýbať, avšak vďaka jeho úprimnosti a otázkam sa to nedalo. ,,Už ste spolu spali?“ spýtal sa na rovinu. Skoro mi vyrazil dych, a ja som sa začal dusiť vínom, ktoré som lial do svojho krku ,,Prosím?“ spýtal som sa a dúfal, že som dobre nepočul ,,Pýtal som sa, či ste spolu spali“ povedal s úsmevom ,, Nechcem sa vás dotknúť, ale nie je to náhodou súkromné?“ povedal som ,,Ja to nikomu nepoviem, ak sa jedná o súkromie,“ povedal ,,Nie... ja som myslel, že to je naša vec,“ povedal som ,,Aha tak. No tak sa o ňu poďelte,“ opäť s úsmevom. Neviem či to bol vrelý úsmev alebo úškrn, no aj keď vyzerá ako anjelik, nie je mu do toho nič ,,Nie, je to len druhé stretnutie,“ povedala Kráľovná. ,,Aha... A kedy plánujete? Myslím dediča,“ dodal ,,Ja osobne si myslím, že máme čas,“ povedal som. ,,Áno?“ ,,Áno,“ povedal som rozpačito. Vtedy prišla slúžka a kráľovná sa ospravedlnila a odišla. Zostali sme tam len mi dvaja. ,,Ak sa môžem na niečo spýtať, spal si už s nejakou ženou?“ Neveriacky som na neho pozrel ,,Takže nie... A s mužom?“ to bola posledná kvapka, nech sa stará o seba ,,Ja sa vás nepýtam, či ste niekedy s niekedy spali so ženou alebo mužom... Ja si myslím, že je to len moja osobná vec a ,a vzťah s mužom, by ma pravdepodobne popravili, takže aj tak by som to neriskoval ,“ povedal som ,,Nepýtaš sa, ale ja ti odpoviem... Neberiem to tak tragicky ako ty,“ usmial sa. ,,So ženou som spal keď som bol asi v tvojom veku, predpokladám 17. Ale neuspokojila ma, a tak som siahol po niečom inom, vzrušujúcejšom.... A čo sa jedná popravi, ešte to nik nezistil, takže dúfam, že to nikomu nepovieš. A ešte jednu vec by som ti chcel povedať. Aj keby ma mali popraviť, takéto niečo za to stojí a nikdy by som to neľutoval,“ usmial sa. Položil mi ruku na stehno a pozrel na moju červenú tvár ,,Nech vravíš a robíš čokoľvek, viem, že moju sestru nemiluješ, pozri sa na seba. Červenal si sa niekedy pri nej?“ spýtal sa ma ,,Cítil si pri nej to, čo cítiš pri mne?“ prešiel rukou k môjmu stehnu ,,Cítil si vášeň, keď ťa pobozkala?“ povedal, chytil jednou rukou moju tvár, pritiahol si ju bližšie a pritisol svoje pery na moje. Vtom okamihu som inštinktívne pootvoril ústa a on vkízol svojim jazykom dnu. Prepletal ho s mojim v divokom tanci vášne a svoju ruku položil tam, kde ešte nikto pred ním. ,, A cítil si s ňou rozkoš?“ povedal ticho do môjho ucha, ktoré hneď pobozkal. Svojou rukou mi vkĺzol pod nohavice a začal ňou hýbať. Keď som začal vzdychať, pobozkal ma, aby nás nik nepočul. Potom sa odo mňa odtrhol a povedal ,, Nikdy si pri nej nemal oči naplnené vášňou. Nie si do nej zamilovaný a tu máš dôkaz. Tvoje srdce čaká na niekoho iného,“ povedal ,,Na toho, pri kom sa červenáš, pri ktorom neustále cítiš vášeň, kto ti spôsobuje rozkoš, kto tvoju smutnú tvár premení na šťastnú, na toho čaká tvoje srdce. Povedz mu, nech poriadne otvorí oči, pretože ten niekto sedí pred tebou,“ povedal a vstal ,,Bež do kúpeľne,“ povedal mi a odišiel. Pozrel som sa na svoje nohavice a okamžite som si spravil výlet do kúpelne, kde som si ich musel umyť a dať druhé. Keď som sa vrátil do salóniku, sedela tam kráľovná a čakala. ,,Kde si bol?“ spýtala sa ustráchane . ,,V kúpelni, oblial som sa vínom, a tak som si opral nohavice a prezliekol si ich“ povedal som ,,Mal si povedať Aby, oprala by ti to... A mimochodom, nevieš kde išiel Sebastian?,“ spýtala sa ma ,,Neviem, len tak zrazu odišiel,“ povedal som ,,To je celý on,“ povedala beznádejne a potom jej sklesnutú tvár vystriedal úsmev. Tak sa mu podobala. Aj ona sa takmer stále smiala. Ak som si myslel, že je anjelik, tak ťažko. Sebastian, je anjelik s dušou diabla, ale v jednom mal pravdu. Nemilujem královnú. Začala rozprávať o blížiacej svadbe, avšak nepočúval som ju. Stále som myslel na neho, jeho dotyky a bozk. Odvtedy som ho nevidel, no jedno bolo jasné. Nikdy nezabudnem na ten deň. Nevidel som ho... áno, ale až do svadby. Nastal deň našej svadby. Čím bola bližšie, tým sa z mojej strany ozývalo svedomie a srdce. Nechcel som sa s ňou oženiť.... . Stál som pri stolíku, v ruke červené víno v drahom obleku. Hľadel som na poschodie v nádeji, že sa táto fraška čím skôr skončí. Vtom však ku mne prišiel vysoký muž a chytil ruku, v ktorej som držal pohárik s vínom ,,Nemali by ste toľko piť pane,“ povedal a ja som sa okamžite otočil. Ak bol niekto krajší ako královná, bol to jej brat. Sebastian. Usmial sa na mňa a jemne vytiahol pohárik, ktorý som mal medzi prstami. Namiesto pohárika vložil medzi moje prázdne prsty tie svoje a hral sa s nimi. Pozeral na moju tvár a čakal reakciu. ,,Ehmm..“ dostalo sa zo mňa a moje oči sa nemohli odtrhnúť z jeho tváre. Fascinoval ma. Ten dotyk jeho rúk sa mi neuveriteľne páčil a on to z mojej tváre určite vyčítal. ,,Čo tak tykať si, Charlie,“ povedal Sebastian. Nečakal, na moju reakciu a pokračoval ,,Nie si s mojou sestrou z lásky, to som zistil, keď som vás videl prvý krát v parku. Prechádzali ste sa ruka v ruke, ona šťastná, ty otrávený, avšak keď si ma zbadal, zmenila sa otrávenosť na šťastie, prečo, Charlie?“ opäť nečakal na moju odpoveď, pretože by sa jej asi ani nedočkal. ,,Prečo si pod mojimi dotykmi vzdychal, prečo si sa k môjmu bozku pridal, mohol si ho odmietnuť. Ja viem prečo. Len chcem, aby si si to priznal aj ty, Charlie. Realita je taká, že ťa priťahujem a ty mňa tiež. Jednoducho povedané vášeň... Alebo láska? Žeby to zašlo až tam, Charlie, Miluješ ma? Vieš, že to nikomu nepoviem, nemôžem. Máš ma v hrsti a aj ja teba, takže čistú pravdu, miluješ ma Charlie?“ Pozrel som sa vyplašene okolo seba, aby nás nik nepočul a nevidel. Bál som sa. Aj keď Sebastian hovoril, že za popravu to stojí, nechcel som, aby jedného z nás popravili, pretože mi na ňom začalo záležať a nechcel som skončiť na poprave ani ja. Keď som sa ujistil, že nikto nás nepočul a nevidel, vzal som ho k za ruku a ťahal po schodoch do izby Aby, Kráľovninej slúžky. Sadol som si do stredu postele, položil si hlavu na vankúš a ukázal mu, nech ide za mnou. Jemne sa usmial a obkročmo na mňa vyšiel. Roztrasenými rukami som sa blížil ku svojej košeli a rozopol prvý gombík. On mi však ruky chytil so slovami ,,Pokoj,“ a začal mi gombíky rozopínať on. Jeden za druhým, až napokon rozopol všetky. Pomaly ma rukami nadvihol do sedu a košelu mi dal dolu. Hľadel som mu do očí a začal som zrýchlene dýchať, z neistoty čo ma čaká. ,,Neboj,“ povedal a rukami mi začal blúdiť po tele. Hladil mi hruď bruškami prstov. Hruď sa mi zdvíhala a klesala čoraz rýchlejšie. Rýchlo si rozopol košelu aj on a s rozopnutou košelou sa na mňa opäť usmial ,,Neboj, pôjdem na to pomaly,“ povedal a pokračoval. Zohol sa a jeho pery sa pohybovali na mojej hrudi. Kízali po nej, zanechávali vlhkú cestičku . Potom poctil svojou prítomnosťou aj moje ústa a opäť sme prepletali jazyky. -------------Opäť ma jeho ruky privádzali do šialenstva. Cítil som, že o chvíľu vybuchnem a explodujem. -----------------,,Bolo to.... úžasné...“ povedal som zadýchane. ,,To nie je koniec,“ povedal a dal si dole košelu a nohavice Opäť ma začal bozkávať a hladiť------------------------------ ,,Prepáč,“povedal. Chvíľu bolo ticho. Potom som mu povedal ,,Tak skús“ ,,Vážne?!“ nebol si tým istý, avšak keď som prikývol, skúsil to znova.-------------------- ,,Neboj, ešte nekončíme,“ povedal a chytil ma za boky. Pritiahol si bližšie môj zadok a vyložil mi nohy na jeho ramená. ,,Pripravený?“ spýtal sa a ja som prikývol.---------------------- Chytil som ho za krk, keďže sa ku mne naklonil a pobozkali sme sa. Vzdychali sme si do úst----------------------- Chcel som sa postaviť, no on ma rukou zastavil a opäť položil na vankúš .--------------------------- Chytil ma kolo pásu a ja jeho kolo krku. Nohami, ktoré som mal už položené na postely som mu obomkol pás a prehopol som sa nad neho. Začal som mu mapovať nahú hruď drobnými bozkami-------------- Špinavou rukou som mu prechádzal po stehnách a hrudi. S nádychom vášne, avšak dôvod bol iný. Chcel som sa o neho utrieť. Posadil som sa na neho-------------------------------------------- Dal som mu pusu a vystrelil do kúpelne. Naplnil som si lavor vodou z nádrže a rýchlo sa opláchol. Oblečený v obleku, v ktorom som odišiel z oslavy vlastnej svadby som odchádzal dolu, avšak on ma zastavil ešte v izbe. ,,Neodpovedal si mi, miluješ ma?“ Otočil som sa a pobozkal som ho ,,Myslel som si, že ti toto ako odpoveď stačí, ale ak nie, tak áno, milujem ťa, viac ako čokoľvek na svete,“ povedal som a objal ho. Objal ma tiež a pošepkal mi do ucha ,,Tak ujdime. Ujdime spolu. Načo pokračovať ďalej v tejto fraške. Stretávať sa len keď môžeme, nechať moju sestru nech sa ťa dotýka, odíďme, čo môžeme stratiť? To hlavné predsa máme. Jeden druhého,“ ,,Nemôžem,“ povedal som ,,Prečo?,“ spýtal sa nechápavo ,,Kvôli sestre. Má 5 a je veľmi chorá. Potrebuje peniaze na lieky a tie jej dáva kráľovná aj starostlivosť. A... nemôžem ju kvôli tomu opustiť, keď odídem, kto pomôže Jessy? Ja ťažko a ty tiež nie. Vydedí ťa okamžike, keď to zistí a navyše, dajú nás hľadať a popravia nás,“ povedal som , ,,a ja o teba nechcem prísť,“ povedal som a ani neviem kedy, ale už mi po tvári stekali slzy. Zotrel mi ich a pobozkal ma tak naliekavo, že sa mi slzy spustili opäť ,,Nie je to koniec, však?“ spýtal som sa ho ,,Nie, určite nie,“ povedal, ,,Vieš čo je na tom vtipné, to, že toto je tvoja svadba a dnes večer si mal mať svadobnú noc s mojou sestrou, namiesto toho si spal so mnou. Nie oficiálne, to nemôžeme, ale aspoň takto... Buď môj,“ povedal a dal mi prsteň na ruku. Zlatý a ťažký, ale krásny. ,,A čo poviem Kráľovnej?“ spýtal som sa ho. ,,Povedz jej, že si ho videl na princovij z grécka a dal si si ho kúpiť mne, pretože som tam išiel,“ povedal a dal mi pusu na čelo ,,A teraz bež, sme tu až podozrivo dlho,“ usmial sa. Šiel som. Kráčal som dole schodami a hľadel na ľudí, ktorí sa ešte stále bavili. Ani si nevšimli, že tam chýba ženích. Nepozorovane som sa priblížil k stolíku, od ktorého som pred necelými troma hodinami odišiel. Opäť som si vzal pohárik červeného vína a úsmevom vyprevádzal vysokého muža, ktorý so mnou strávil moju prvú noc. ,,Pani! Pani!,“ kričala Aby hodinu potom, ako sme boli so Sebastianom v jej izbe ,,Čo je Aby,“ spýtala sa jej kráľovná ,,Niekto bol v mojej izbe, spal tam, s niekym... Plachty a návlečky sú mokré a špinavé,“ povedala Aby Odstrelím toho Sebastiana. On sa asi neopláchol a namiesto toho sa pekne krásne poutieral do plachty a návlečky... Pozrel som sa na kráľovnu, ktorá na mňa podozrievavo hľadela. Na druhý deň som spal až do obeda, a tak som na miesto raňajok mal obed. Kráľovná na mňa ani nepozrela. Bolo mi to čudné, veď vždy bola taká veselá. No každý máme predsa dni, keď sa hneváme na celý svet. Po obede som sa šiel prejisť do záhrady. Milujem kvety a hľadenie na ne. Krásné, farebné, živé, krehké a jedinečné. Práve som skúmal tulipány. Červené a žlté. Najradšej mám však ruže, kvety plné vášne, kvety zamilovaných a milencov. Rovnaké ako láska. Krásne, krehké a nebezbečné. Dávajú radosť svojou krásou, strach svojou nežnosťou a bolesť svojimi tŕňami. Vraví sa, že každá láska začne pohľadom, kvitne bozkom a končí slzou. Avšak odkiaľ vzniklo toto, prečo slzou? Poznám mnoho vzťahou končiacich úsmevom a radosťou. Som veľmi rád, že mi sme tie tŕňe v našej ruži zatiaľ nenašli. Áno, možno zopár prekážok, ktoré spolu preskočíme a obídeme ale našťastie nie tŕne. Keď som sa postavil a prechádzal ďalej záhradkou, palmami, georgínami, hrebíčkami cez živé ploty, uvidel som v diaľke koňa. Mal som chuť pretekať s vetrom a cítiť vzduch a vietor v takej horúčave, a tak som vysadol a cválal. Možno to boli minúty, možno hodiny, neviem, ale ubehlo to veľmi rýchlo. Chvíľu potom, keď som prišiel sa začalo stmievať. Šiel som si lahnúť. Spal som sám. Od obeda som kráľovnú nevidel. Keď som vstal, aj tak tam nebola. Nezobudil som sa ako každé ráno v jej blízkosti, ale nevadilo mi to. Bol by som o veľa radšej, keby som sa prebúdzal v blízkosti Sebastiana. Začal som sa obliekať, no len tak mi padol pohľad do okna. Sebastian. V záhrade pred hradom som ho videl, ako trhá môj obľúbený kvet- ružu. Hneď keď ju odtrhol, vstal a otočil sa. Pozrel mi rovno do očí. Na jeho tvári sa zjavil jemný úsmev a ukázal mi ružu zvierajúcu v ruke. Bola pre mňa. Napadlo ma to. Hneď som zbehol dole, bez rozmyslenia, ani som sa nepozeral či niekde niekto je a otvoril som bránu. Nebol tam. Sebastian tam už nebol. Na miesto neho tam ležala ruža. Chytil som ju do ruky, avšak pichol som sa na jednom z jej tŕňov. Vtom sa vynoril z poza brány a vzal môj prst do úst ,,Pozor, má tŕne,“ povedal. Objal ma, ruky mi zamotal do mojich vlasov a pritiahol si ma k sebe. Svoje pery mi pomaly prikladal k tým mojím. Cítil som jeho dych. Jeho horúce pery sa dotkli tých mojich a ja som ich otvoril, aby mal voľný prístup. Nevkĺzol však dnu. Odtiahol sa a preplietol si so mnou prsty. Položil som si hlavu na jeho hruď a počúval tlkot jeho srdca. On ma hladil po chrbte. Vtom sa Ozval známy hlas ,,Cherlie? Braček?“ uplakaný a hysterický hlas královnej. Rýchlo som sa otočil a presvečil na vlastné oči o prítomnosti kráľovnej. Vedel som čo to znamená. Obaja sme vedeli čo to znamená. Po tvári mi začali stekať slzy. Bol to ......... KONIEC
Suprový :D
(Aliya Midnight, 2. 7. 2012 13:24)